To, čo podporiť treba, je tlak na vyšetrenie grandióznych podozrení, ktoré Gorila - s takou či onakou vierohodnosťou - nastolila. Kradnúť je ľudské, aj v politike, ale štát, ktorý zločiny mocných netrestá, ba ani nepredstiera snahu, sa skôr-neskôr zrúti do seba. Vnem nefunkčnosti, zlyhávania spoločenskej zmluvy - my volíme, vy vládnete, potom zúčtujeme - sa dá dlho utlmovať, moderovať, ale v bode, keď kritická masa ľudí nadobudne presvedčenie, že nenažranosť, manipulácie „tých hore" ju vylučujú zo spravodlivejšej distribúcie bohatstva, to praskne. Dávno sme si povedali, že táto kríza je kalibrovaná na také dlhé lakte, že aj na Slovensku, ktoré je inak letargické, ten bod nie je otázkou či, ale kedy. Ak nepríde katarzia, zvezieme sa s Európou (nielen vo fiškálnej únii, hahahaha).
Podstatné je, aby sme sa nenechali zaviezť niekam, kam nechceme. Tzv. požiadavky, s ktorými prišli zvolávatelia, nie sú „naivné" či „neprimerané" (ako ich ocenili), ale nebezpečné a hlúpe až bučia. Nechce sa to rozoberať, ale uznáte, že keby politika XY niekto, povedzme zo SIS, zajtra udal rovno na špeciálnej prokuratúre, že vzal napr. províziu, ale, žiaľ, nemá dôkazy, len počul, že to hovorí - napr. tajomník predsedu Smeru - tak by ste asi netrvali na tom, aby ten politik hneď odstúpil. Teda pokiaľ by sa sám hneď nepriznal, že...
No. Organizátori protestu žiadajú, aby politici, ktorých mená sa vyskytli na internete, poodstupovali. Čo s tým? Doslova šialenstvo je volanie po odložení volieb na september. Všetky G(g)orily, čo behajú po Európe, prepisuje dlhová a eurová kríza, v ktorej azda to najhoršie, čo môže stretnúť štát - teda okrem rovno bankrotu - je pozícia na periférii eurozóny v kombinácii s bezvládím a chaosom. A to je dnes presne náš prípad, keď Radičovej vláda je paralyzovaná ešte aj nezmyselným tzv. „Gašparovičovým dodatkom" k ústave, a z parlamentu riadia štát tzv. tekuté koalície. (Áno, Gorila, kopa lobistických zákonov práve prechádza.) Nikdy za 20 rokov existencie nepotrebovalo Slovensko vládu so silným politickým mandátom väčšmi ako dnes.
Nezmysel na ultimo sú i ďalšie požiadavky, ale skráťme to. Pouličný hon na Gorilu spustil svet virtuálnej reality, ktorého demokratický étos je nesporný, ale o to väčšmi aj zneužiteľný a zradný, keďže vnem silnej legitimity (hlas zdola!) zakrýva nielen prázdnotu lebiek, ale zrejme i väzby či inšpirácie anarchistickými prúdmi radikálnej internacionálnej ľavice. Nasvedčuje tomu dosť veľa okolností, ktoré nie je priestor riešiť, ale ešte sa k nim vrátime. Podstatnejší je záver, že podporu treba odrieknuť takému lovu na Gorilu, ktorého cieľom nie je korekcia systému, ale jeho zadupanie do zeme, zničenie. Podobností s rokom 1989 je dosť, ale prebíja ich jeden kardinálny rozdiel: Vtedy existovala alternatíva, dnes jej niet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
