Svojou introvertnosťou, cieľavedomosťou i značnou dávkou predčasnej zrelosti. Možno preto mnohých neprekvapilo, keď sa po jeho boku začala objavovať o 16 rokov staršia partnerka. Pri tej sa nenápadný Martin zmenil na podstatne sebavedomejšieho elegána.

Od vašej účasti v Superstar prešli už 3 roky. To je dosť dlhý čas na to, aby ste sa mohli obzrieť a zhodnotiť, čo vám dala a čo vzala.

- Bezpochyby jej vďačím za to, že sa dnes môžem hudbou živiť, robiť, čo ma baví a ďalej sa umelecky rozvíjať. Mediálna podpora je v našej brandži nesmierne dôležitá. Na strane druhej som stratil súkromie a to, že som sa stal známou osobnosťou, so sebou prinieslo niektoré úskalia. Ale možnosť realizovať sa v muzike mi to absolútne vynahrádza. Lebo to hlavné, s čím som tam šiel, bola túžba môcť sa na sto percent venovať hudbe, ktorá je spolu so spevom mojím životom.

Počas súťaže ste pôsobili ako veľký introvert. Dnes sa javíte podstatne sebavedomejšie i extrovertnejšie. Prešli ste za 3 roky veľkou osobnostnou zmenou?

- Mám pocit, že som stále rovnaký. Nepovedal by som o sebe, že som vyslovený introvert alebo extrovert. Som skôr niečo medzitým. Počas súťaže som sa však sústredil na jedinú vec – čo najlepšie spievať. A nechcel som sa nechať znervózňovať či rozptyľovať inými záležitosťami. Preto som pôsobil ako introvert.

Veľmi výrazne sa zmenil aj váš imidž. Kto za ním stojí?

- Ten predovšetkým vychádza z hudby, ktorú spievam, ktorú spievať chcem a zo vzorov, ktoré mám. Spievať My Way od Franka Sinatru v roztrhaných rifliach by bola svätokrádež. Človek by mal mať jasno v tom, akým smerom by sa chcel uberať, a mne táto elegantná poloha sedí, cítim sa v nej príjemne a myslím, že sa hodí aj k môjmu hlasu, spevu a štýlu.

Kedysi ste mali rockovú kapelu...

- Áno, ale bola to skôr z núdze cnosť. Gitaristov a bubeníkov zoženie človek omnoho skôr ako orchestrálnych hráčov. Rocková hudba je navyše jednoduchá. Nie je nutné až tak veľa vedieť, hlavná je energia. Už v tom čase som však hľadal iné spôsoby – vždy som do našej kapely zakomponoval husle alebo dychy, aby sme sa nejako odlíšili od ostatných rockových kapiel.

Viedli ste v tom čase aj rockerský život?

- Absolútne nie. Nikdy ma to nelákalo. Vždy som sa sústredil skôr na veci, ktoré som považoval za dôležité. Pripadalo mi nudné a hlúpe opíjať sa. Nevravím, že sa mi to nikdy nestalo, ale nikdy som z toho neurobil stredobod svojho života. Tým je jednoznačne hudba.

Na konzervatóriu ste boli asi čiernou ovcou. Tam sa to skôr hmýri bohémami. Alebo sa mýlim?

- Nie je to úplne tak. Možno je to generáciou, že sme vyrastali v časoch, keď už prakticky nebolo nič zakázané. Možno porevolučné časy v sebe niesli túžbu všetko nové, čo tu odrazu bolo, rýchlo vyskúšať. My sme však už vedeli, čo sa kde odohráva, čo so sebou prinášajú, to alebo ono a už sme sa viac sústredili na to podstatné. Na škole, samozrejme, boli skupinky, ktoré bavilo celé noci žúrovať, ale na druhej strane aj skupinky, ktoré všetku svoju energiu sústredili do muziky.

Hudbu skloňujete vo všetkých pádoch. Je jediným centrom vášho života?

- Je pre mňa nesmierne dôležitá, ale centrom môjho života je aj rodina.

Koho zahŕňate pod pojem rodina?

- Rodičov, brata, priateľku a jej rodičov.

Plánujete si zakladať rodinu?

- Raz určite áno. Keď to príde, tak to príde.

V blízkej budúcnosti?

- Raz určite áno...

Čo povedali rodičia na vašu priateľku? Stihli ste ich informovať skôr, ako sa to dočítali z bulváru?

- Videli ju síce až potom, no vedeli o nej hneď od začiatku, takže žiadne prekvapenie to pre nich nebolo. A môžem povedať, že ju majú veľmi radi. Rovnako, ako Ivonini rodičia majú radi mňa. Často sa navštevujeme a tešíme sa zo skvelých vzťahov.

Nikto z vašej rodiny neriešil váš vekový rozdiel?

- Nie, nikoho to ani nenapadlo. V rodine sa natoľko poznáme, že rozoznáme, keď je niekto šťastný, takže na mne hneď videli, že žiarim šťastím, a to napĺňalo radosťou aj ich. Je hlúpe riešiť nejaký vekový rozdiel. Keď sa človek zamiluje, ide všetko ostatné bokom.

Čím vás Ivona očarila?

- Absolútne všetkým. Svojou ženskosťou, krásou a inteligenciou. Vždy sa máme o čom porozprávať.

Čo sú vaše obľúbené témy?

- Ivona vyštudovala medzinárodné vzťahy, takže pozná množstvo veci, ktoré nepoznám ja a ja som zas študoval hudbu a zaujímam sa o filozofiu, takže sa vzájomne dopĺňame znalosťami.

Naozaj ste nikdy v ničom nepocítili vekový rozdiel?

- Ja ho necítim. Som spokojný tak, ako to je, a nemenil by som.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na album, ktorý momentálne chystám. Je to jeden z mojich splnených snov. Bude to fúzia veľkého orchestra s elektronikou a modernými vymoženosťami. Už sa veľmi teším na to, keď to bude hotové.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.