Korzár logo Korzár
Streda, 20. február, 2019 | Meniny má Lívia
Nájdete nás na webe

Milan Ondrík: Prvé, čo my chlapi riešime, je výzor

Napriek mladému veku je o ňom v hereckých kruhoch čoraz viac počuť a divákov si na svoju stranu získava stále intenzívnejšie. Milan Ondrík.

Milan Ondrík.Milan Ondrík.(Zdroj: Judita Čermáková)

Je veselý, neskrotný a sám priznáva, že pre svoju priateľku Zuzku predstavuje skôr ďalšie dieťa ako partnera. Napriek mladému veku je o ňom v hereckých kruhoch čoraz viac počuť a divákov si na svoju stranu získava stále intenzívnejšie. Milan Ondrík je pritom pôvodne rezbárom z Oravy, ktorý išiel na VŠMU hlavne preto, že tam nebola matematika. V minulosti sa rád bil na diskotékach, dnes najradšej hráva futbal so synčekom Adamkom.

Napriek nízkemu veku stvárňujete už napríklad aj Macbetha, ktorý si v živote ide vehementne za svojím. Považujete sa v civile skôr za ctižiadostivého človeka, alebo vás osud a život nejako navigujú?

- Čo sa mňa týka, beriem život tak, ako prichádza a snažím sa ho využiť čo najviac. To znamená aj v práci, aj mimo nej. Rád žijem život, čo sa týka kamarátov, mojej priateľky, syna i práce. Zatiaľ musím zaklopať, že to nejakým spôsobom zvládam a darí sa mi to. A keď sa mi to dariť prestane, tak sa to zase budem snažiť nejakým spôsobom nájsť. A Macbetha k ctižiadostivosti donúti manželka, čo je dôkaz toho, ako s nami ženy vedia hýbať. Ja sa niekedy tiež nechávam viesť mojou priateľkou, keď už neviem kam a ktorým smerom.

Po takejto veľkej úlohe niektorí herci túžia dlho. Celkovo ste teraz mnohostranne využitý, stačí spomenúť len hip-hopový muzikál, seriál Panelák, divadlo... Vyhovuje vám práve táto všestrannosť?

- Samozrejme. Doteraz som už hral, dalo by sa povedať, čo sa týka divadla, všetky žánre. Boli to komédie, drámy, muzikály, avantgardné predstavenia... Som na scéne nejakých desať rokov, ale stále sa považujem za herca, ktorý je na začiatku svojej cesty. Keby som bol napríklad športovec, ktorým som chcel byť, tak moja kariéra by už vlastne bola na konci. A teraz som vlastne ešte vždy len na začiatku. Musím však povedať, že mám šťastie na dobrých režisérov a kolegov, takže radosť z práce mi vytvárajú často viac oni, ako ja sám sebe.

Pôvodne ste chceli byť rezbárom. Ako došlo k tomu, že ste šli na VŠMU?

- Prihlášku som poslal na vysokú školu výtvarných i múzických umení. Na výtvarnej som neuspel a myslel som, že skúsim zase o rok. No a na VŠMU som si prihlášku poslal aj kvôli tomu, že tam nie je matematika, chcel som ísť niekam študovať a odísť z Oravy do väčšieho mesta. Tak som sa rozhodol pre Bratislavu, no musím povedať, že po dvoch týždňoch som sa vrátil domov s plačom. Zrazu bolo totiž všetko neosobné. A škola, tým, že ma zobrali, bola mojou jedinou záchranou. Stále som si totiž hovoril, že keď postúpim cez prvé kolo, budem v Bratislave dva dni, keď cez druhé, tak ostanem tri dni. Jedine tak som to vedel vydržať. Nemyslel som si, že ma zoberú, ale zobrali a až potom som začal brať herectvo vážne. Pochopil som, že to nie je len o srandičkách a o tom, že herci sú bohémovia, ale že naopak, herectvo je veľmi ťažká práca. A som tomu rád, že to nie je len tak a že sa len nejako zbytočne nemotám po javisku.

Vy ste teda chceli odísť z Oravy do veľkého mesta. Zároveň je však o vás známe, že by ste rád mali aj dom na Orave...

- Jasné. Chcel by som mať dom a odísť na dedinu, ale okolnosti mi to nedovoľujú.

Keď teda náhodou nebudete v dohľadnom čase bývať v dome a synček bude po vás, tak ste pripravený na to, že budete musieť žehliť také veci, ako že bude rozbíjať okná susedom na sídlisku? Predsa len, na dedine by sa vybúril inak.

- Teším sa z každého zbojstva, ktoré robí už teraz. Niekedy sa v ňom aj vidím. Lenže zase odtiaľ-potiaľ. Predsa len som otec, a to nie taký, ktorý by ho mojkal, keď napríklad ublíži iným deťom. To nie. Dostane tak, ako sa patrí, presne ako som aj ja dostal, keď som bol malý.

Prichádzate na to, že vychovávať dieťa nie je jednoduché? Vedeli ste si to vôbec predstaviť?

- Pre mňa je to vlastne veľmi jednoduché, pretože Zuzka robí veľa vecí za mňa a ja som s nimi dosť málo času, keďže fungujem medzi Bratislavou a Nitrou. Avšak chvíle, keď sme spolu, sa snažím využiť naplno. A čo sa týka výchovy, tak to je skôr o tom, že Zuzke často kamaráti hovoria, že má dve deti a nemá pri sebe muža. (Smiech.) Je to trošku pravda, lebo som veľmi hravý a stále trošku rozjašený. Už sa to však pomaly trošku upokojilo, čo sa teším, lebo som čakal na chvíľu, kedy to príde. Teraz, keď už mám po tridsiatke, som rád, že to aj pomaly prichádza.

So Zuzkou (herečka Zuzana Moravcová - pozn. red.) ste vo vzťahu už dlhý čas a vydržalo vám to. Čomu za to najviac vďačíte? Tomu, že je trošku staršia?

- Aj tomu, ale hlavná je jej tolerantnosť. Jej proste vďačím za to, že sme spolu a že máme Adamka.

Vy ste vraj aj veľmi emotívny, čo môže byť vo vzťahu problém...

- Trošku veru som.

Vybuchujete?

- No. Ale ani nie doma... Lebo to totižto k herectvu patrí, že človek musí zažívať rôzne situácie, aby si toho nabral do svojho notesa, kde sa mu to zapisuje, čo najviac. Aby potom mal o čom hrať a čo hrať. To však neznamená, že to teraz vyhľadávam, že chodím po diskotékach a vyvolávam bitky. Aj keď na Orave som to robil, to je pravda... To už však nemusím.

Vážne ste sa bili na diskotékach?

- Ja som bol skôr ten, ktorého poslali, aby išiel vyvolať konflikt a potom bola bitka. Bol som teda podrývač. Ale aj ja som sa bil. No to boli také dedinské superbitky, potom sme si spolu vypili a všetko bolo v pohode. Horšie sú veci, ktoré ma postretli v meste. Či už v Bratislave, alebo v Košiciach, kde sa stretávam s rôznymi ľuďmi s iným názorom, no to už patrí k svetu a životu.

Vy ste zo siedmich súrodencov, čo je v dnešnej dobe zaujímavé. Napriek tomu ste ešte dieťa nechceli a Zuzka, ktorá po ňom túžila, bola iniciátorka. Prečo? Predsa väčšinou, keď je človek z veľkej rodiny, chce mať čím skôr deti, lebo je na ne zvyknutý...

- Hej, no ja som si to však napríklad vôbec nevedel predstaviť, ako to bude. Ale ďakujem Bohu za to, že sa to stalo. Nám sa to totižto hneď podarilo. Zuzka len povedala, poď sem a uvidíme, a zrazu sa nám narodil Adam. Už si bez neho neviem predstaviť život. Teraz mi je až ľúto, že som to nezažil skôr.

Aké neplechy Adamka učíte?

- Nájdu sa všelijaké, ale snažím sa s ním čo najviac hrať futbal.

Veď ešte pomaly ledva chodí.

- No on ešte ani nevedel chodiť a už som ho ťahal za loptami. V byte ich máme asi pätnásť, ale nie všetky sú jeho. Mám tam aj svoje.

Ste ako iní oteckovia, ktorí si plnia sny a kupujú synovi železničky, aby sa s nimi sami hrali?

- Veru. Ja napríklad hračky kupujem aj sebe, nielen jemu. So Zuzkou sme sa od začiatku bavili, že nechceme, aby mal príliš veľa hračiek a aby mal všetko, čo chce a zrazu máme aj tak plný byt hračiek a nemáme sa kam pohnúť. To je aj tým, že sme fakt veľká rodina a keď od každého dostane len jednu vec, už je plný byt. My ho však rozhodne nerozmaznávame.

Niekde som čítala, že sa vraj tešíte na to, že keď budete starý, bude vám naháňať baby.

- Jáj, ale len také, ktoré už on sám nebude chcieť. Bude mi ich posúvať...

„Výjazdové modely"?

- Veď mu predsa nebudem liezť do kapusty...

Na vás je zaujímavé aj to, že muži väčšinou aspoň hrajú pózu, že nejde o to, ako žena vyzerá a že im ide o jej intelekt. Vy však všade prehlasujete, že sa za peknou ženou rád obzriete a že vás nezaujíma, čo má v hlave. Táto vaša úprimnosť je pozoruhodná.

- Áno, je milé, ako ste si to pospájali, ale je to pravda... Lebo ja neverím ani kamarátom, ani kolegom z brandže, keď tvrdia čokoľvek iné. Prvé, čo my chlapi riešime, je výzor. Nič iné. Samozrejme, už keď s ňou máš žiť, musíš myslieť aj na iné veci, lebo zase nie som úplný blázon. Nehodnotím krásu vôbec ako vyšší princíp, ale v podstate ním je. A keď je niečo pekné, treba povedať, že je to pekné.

A úprimnosť je vám daná všeobecne? Často si potom hovoríte, že ste možno až tak nemuseli?

- Veľakrát. Veru. Hovorím si, že som to nemusel, potom ma to trápi, potom si to vysvetlím a potom si zase poviem, že prečo, veď som to chcel povedať. Mám s úprimnosťou niekedy problémy. Dokonca aj Zuzka mi veľakrát povedala, že nemusím až tak všetko riešiť. Ľuďom bez hanby poviem všetko, otvorím im srdce a potom si trieskam hlavu, že si to ani nezaslúžili. Zo mňa to skrátka tak nejako samo vychádza.

Myslíte si, že život s vami je ľahký?

- Ťažký. Určite ťažký. Neviem si však zase predstaviť, že by mala mať Zuzka vedľa seba človeka, ktorý je celé dni v kancelárii a zarába veľa peňazí. A že by nezažila napríklad niečo také šialené, ako občas so mnou, keďže som taký, aký som.

Nechcem sa pýtať na to, keďže je to všade v súvislosti s vami pretriasané, že prečo ste sa zatiaľ neoženili. Skôr ma zaujíma, ako ste si to vedeli odkomunikovať možno s bratom, ktorý je kňaz, alebo s ľuďmi na Orave, kde sa na to pozerá inak.

- No ja som to riešil tak, že som rodine oznámil, že čakáme bábätko a to bola správa, ktorá bola prvoradá. To, že som neriešil svadbu, bolo podľa mňa ok. V tom momente by som to považoval za veľmi falošné. Často sa ľudia berú len preto, že čakajú dieťa a že sa musia. Keď už sa bavíme o tom, že môj brat je katolícky kňaz, keď sa idú zosobášiť dvaja ľudia a majú na to iný dôvod, ako to, že sa chcú zobrať, tak je sobáš v podstate úplne neplatný a pre mňa zbytočný. To znamená, že som si nechcel Zuzku brať len preto, že musím. Keď si ju vezmem, tak to bude preto, že chcem. Adam je pre nás prvoradý, aj vždy bol.

Teraz ste si prerábali byt v Nitre. Ako chlapec z Oravy ste zrejme manuálne zručný.

- Brat je murár, v rodine je u nás každý na nejakú vec... Takže brat mi prerábal a ja som sa mu snažil pomáhať. Nie som však veľmi zručný, hoci si to niekto možno myslí, lebo som vyučený rezbár. Manuálne však pracovať viem.

Máte niekedy čas na rezbárčinu?

- Nemám. Už som si aj dal sľub, že sa tomu budem venovať, no zatiaľ som sa k tomu nedostal.

A čo iné koníčky?

- Mám rád kamarátov, podniky, rád žúrujem, mám rád Adama, Zuzku... A divadlo je v podstate tiež mojím koníčkom a nehovorím to len preto, že to herci často hovoria. Je to fakt.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  6. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  9. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  10. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  1. Konferencia - EU support for research
  2. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  3. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 15 660
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 960
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 12 064
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 11 117
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 355
  6. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 5 665
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 4 485
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 230
  9. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 3 872
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 494

Neprehliadnite tiež

Humenčana obžalovali z výroby detskej pornografie

Psychologička radí: Treba kontrolovať, čo dieťa robí na sociálnych sieťach.

Humenčan skončí pred súdom.
Ilustračné foto.
Nové autobusy krstil počas dňa otvorených dverí v DPMK bývalý námestník primátora Martin Petruško (Smer).

Firma, ktorá robila strop, čo sa zrútil: Čo my máme s kolaudáciou?

Podnikateľ sa trestným stíhaním ohrozený necíti: Ja som ples neorganizoval.

Možnou príčinou sú podľa šéfa stavebnej firmy staré pórobetónové stropy a nevykurovaná premrznutá budova.
Na bezpečnosť bdejú kamery prevádzok súkromného investora.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nespokojní farmári hodinu blokovali bratislavský most SNP

Z pokojného protestu farmárov sa stala blokáda.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Ten objednávateľ je v nás

Nepočúva sa to ľahko. Veď kto by bol ochotný si pripustiť, že má podiel na smrti nevinných ľudí?

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop