K chybným rozhodnutiam, ktoré vedú k smrti nevinných ľudí, dochádza najmä vo vojensky vypätých situáciách či priamo počas vojenských konfliktov. Ide napríklad o tzv. friendly fire (doslova priateľské ostreľovanie), pri ktorom sú omylom ostreľované vlastné jednotky.
Za oveľa väčšiu tragédiu však možno považovať to, keď dôjde k útoku na civilný cieľ, ktorý bol omylom vyhodnotený ako vojenský. Už nie raz sa napríklad stalo, že omylom bolo namiesto vojenského zostrelené civilné dopravné lietadlo. Takýto osud postihol aj lietadlo spoločnosti Iran Air na linke č. 655.
Išlo o zostrelenie civilného dopravného lietadla typu Airbus A300B2-203 s iránskou poznávacou značkou EP-IBU, ktoré letelo z medzinárodného letiska Mehrabad (v iránskom hlavnom meste Teherán) do Dubaja, a to s medzipristátím v iránskom Bandar Abbas. Lietadlo bolo krátko po vzlete z letiska v Bandar Abbas zostrelené dvomi riadenými strelami, vypálenými z amerického krížnika USS Vincennes (CG-49). Táto tragédia sa odohrala 3. júla 1988.
Prvá vojna v Perzskom zálive
Zasaďme najprv túto tragédiu do kontextu tej doby. Išlo o obdobie tzv. prvej vojny v Perzskom zálive, teda medzi Iránom a Irakom, ktorá vypukla 22. septembra 1980 a trvala až do 20. augusta 1988, keď obe strany akceptovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o zastavení paľby. Pôvodne hraničný konflikt sa rozšíril aj na námorné cesty, vedúce z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv, ktorý je v najužšom mieste široký len 54 kilometrov.
Tieto cesty vedú priamo cez teritoriálne vody Iránu a Ománu. Iránske vojenské lode často napádali či kontrolovali aj civilné lode iných štátov, plaviacich sa cez spomenutú úžinu. Spojené štáty sa preto rozhodli v roku 1988 začať operáciu Earnest Will (čo možno preložiť ako vážne rozhodnutie) s cieľom chrániť najmä kuvajtské ropné tankery pred útokmi iránskych lodí.
Šarvátka s iránskymi loďami
Do zálivu bola presunutá časť 5. americkej flotily, vrátane už spomenutého krížnika USS Vincennes, vyzbrojeného okrem iného aj riadenými strelami. Loď bola vystrojená moderným systémom Aegis, ktorý na základe vyhodnocovania údajov z radarov a ich spracovania výkonnými počítačmi vyhľadáva potenciálne nepriateľské ciele a riadi všetky palebné systémy lode.
V osudný deň (teda 3. júla 1988) ráno sa Vincennes plavila cez Hormuzskú úžinu, pričom sa takpovediac zaplietla do šarvátky s iránskymi vojenskými loďami. Pri prenasledovaní týchto lodí sa Vincennes dostala do iránskych teritoriálnych vôd. O 10:17 iránskeho času odštartoval z letiska v Bandar Abbas Airbus A300 spoločnosti Iran Air k letu do Dubaja.
Chybné vyhodnotenie cieľa
Let mal trvať len 28 minút a preto malo lietadlo s 290 ľuďmi na palube vystúpiť do výšky len 4 300 metrov. Lietadlo malo zapnutý tzv. radarový odpovedač, ktorý vysielal identifikačné informácie o lete, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že ide o civilný let dopravného lietadla.
Napriek tomu systém Aegis (považovaný vtedy za najmodernejší na svete) mylne vyhodnotil tento civilný let ako útok iránskeho vojenského lietadla typu F-14 (zhodou okolností tieto lietadlá majú vo výzbroji len USA a Irán) na loď. Loď Vincennes vyslal „neznámemu“ lietadlu desať varovaní, z toho sedem na vojenských frekvenciách a tri na civilnej núdzovej frekvencii.
Posádka airbusu nereagovala
Posádka iránskeho airbusu, ktorej velil Mohsen Rezaian, sa však domnievala, že tieto výzvy nie sú určené jej a preto na ne nereagovala. K nedorozumeniu prispelo aj to, že varovné volanie z lode udávalo pre neznáme lietadlo inú rýchlosť, než mal airbus. Keď sa airbus priblížil k lodi na 20 kilometrov, vydal jej veliteľ rozkaz na odpálenie dvoch riadených striel typu SM-2MR.
Po zásahu týmito strelami sa lietadlo rozpadlo vo vzduchu, pričom zahynulo všetkých 275 cestujúcich a 15 členov posádky. Americká vláda síce vyjadrila ľútosť nad stratou ľudských životov, ale nikdy sa oficiálne Iránu neospravedlnila ani nepriznala, že by urobila chybu. Irán síce žaloval USA na Medzinárodnom súdnom dvore, ale napokon prijal odškodné vo výške 131,8 milióna dolárov a žalobu stiahol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
