V ankete ŠOK 2011 má miesto aj paralympionik

Už iba niekoľko dní zostáva do slávnostného okamihu, keď absolútny víťaz ankety Športová osobnosť Košíc 2011 prevezme počas galavečera v hoteli Doubletree by Hilton cennú trofej. Organizátori ankety ju zvykli priniesť aj na finálnu tlačovku, ale tentoraz sa vzácna plastika pred novinármi neobjavila. Z jednoduchého dôvodu - na podstavec totiž treba vygravírovať meno víťaza. A to je zatiaľ pre verejnosť utajené...

KOŠICE. Mená všetkých laureátov ankety, vo všetkých „súťažných“ kategóriách, sme už zverejnili, ale nezaškodí si opäť pripomenúť, kto v sobotu 4. februára na niekoľko hodín vymení tradičný športový úbor za oblek či večernú róbu.

V kategórii „Top 10“ sa do sviatočného oblečú atlétka Katarína Berešová, kulturista Jaroslav Horváth, zápasník Jakub Kačeňák, basketbalistka Lucia Kupčíková, hádzanár Martin Mazák, vodný pólista Peter Nižný, orientačný bežec Jozef Pollák, kulturista Rastislav Solár, hokejista Ján Tabaček a kickboxer Ladislav Tóth.

Ozdobou Plesu športovcov, ktorý je súčasťou blížiaceho sa galavečera, bude určite trio košických legiend Anton Frolo, Karol Gumán a Anton Švajlen, či nové tváre na košickom športovom poli, nádeje Tomáš Jurčo (hokejista), Viktória Pillárová (karatistka) a Viliam Vanta (kickboxer).

Do tejto pestrej spoločnosti isto zapadne aj sám vojak v poli, víťaz kategórie „ŠOK Fan“, talentovaný vodný lyžiar Radovan Hynek, a dobrú zábavu sa chystajú rozbehnúť baby basketbalového klubu Good Angels Košice, ktoré si v hojnom počte prídu po ocenenie v kategórii „Kolektív“.

To najkrajšie, čo ho mohlo postretnúť

Mimoriadnu pozornosť si zaslúži kategória „Hendikepovaný športovec“, kde sa tentoraz objavilo meno Martina Ludrovského, stolného tenistu, ktorý si vybojoval účasť na tohtoročnej londýnskej paralympiáde. Kedysi bol jeho životom motokros, no po ťažkom úraze, ktorý ho pred niekoľkými rokmi pripútal na vozík, chuť do života stratil. „Boli momenty, keď som rozmýšľal o tom, že by som na tomto svete už najradšej nebol. Ale ten hore mi dal druhú príležitosť, dostal som možnosť opäť sa zapojiť do športovej činnosti, začal som hrávať stolný tenis. No stále ma lákala skôr vôňa benzínu, čo sa však doma nestretlo s pochopením...“

Pomocnú ruku mu podal Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru a zlatý zo súťaže jednotlivcov v stolnom tenise na paralympiáde v Aténach v roku 2004. „Videl, že mi to celkom ide, tak som sa začal stolnému tenisu venovať vážnejšie. Pomaly som si prestával klásť otázku, prečo sa ten úraz stal práve mne, a teraz už svoj hendikep v podstate ani nevnímam, šport mi pomáha prekonať túto bariéru.“ Martin Ludrovský sa postupne prebojoval do reprezentácie, a začal zbierať úspechy na významných medzinárodných turnajoch. „Azda najviac si cením druhé miesto v súťaži jednotlivcov na vlaňajšom turnaji Slovakia Open, či rovnakú priečku na Poland Open v roku 2009, ale vrcholom je pre mňa strieborná medaila z majstrovstiev sveta v Rotterdame.“

Cestu do Londýna mu však vydláždila tímová spolupráca. „S Jankom Riapošom a Rasťom Revúckym sme v súťaži družstiev získali zlato na majstrovstvách Európy v Janove v roku 2009, o rok neskôr sme sa z neho tešili na svetovom šampionáte v Kórei, a vlani sme vyhrali aj na ME v Splite.“ Všade pridávali cenné bodíky na dlhú niť, ktorá má koniec v Londýne... „Vybojovať si účasť na paralympiáde je to najkrajšie, čo ma mohlo postretnúť,“ teší sa na britskú metropolu stolný tenista, ktorý súťaží v kategórii vozičkárov TT2. Prirodzene, túži aj po medaile, i keď konkurencia v turnaji tímov i jednotlivcov bude mimoriadne ťažká. „Najmä Kórejčania a Francúzi budú veľmi silní súperi, ale trochu sa spolieham, okrem dobrého backhandu, aj na svoju zbraň, poťah  'super anti ', s ktorým hrám azda ako jediný. Je ako linoleum, a je veľmi ťažké naučiť sa s ním hrať. Škoda, že doma v Košiciach nemám s kým trénovať, a väčšinou musím na tréningy cestovať tristo, ba aj päťsto kilometrov. Aj preto som veľmi vďačný svojmu kamarátovi Cyrilovi Sabolovi, ktorý, aby mi bol rovnocenným partnerom, neváha sadnúť na vozík, a tak tu spolu trénujeme...“