Správnu reč však nestačí začať budovať, keď má dieťa začať chodiť do školy. Treba na nej „pracovať“ už od narodenia.

Aj keď sa vám to môže zdať pritiahnuté za vlasy, reč dieťatka sa naozaj vyvíja už od prvých týždňov života. Tento čas sa nazýva predrečovým obdobím a už počas neho vedia odborníci zistiť, ak s vývinom reči nie je niečo v poriadku.

„Existujú preindikátory poukazujúce na to, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Rodič by mal napríklad zbystriť pozornosť, ak sa jeho dieťa v predrečovom období neotáča za zvukovými podnetmi, nepoužíva gestá, neukazuje prstom na predmety, alebo sa nenaťahuje za hračkou, resp. nežiada o predmet, alebo činnosť. Ročné dieťa by už malo rozumieť jednoduchým inštrukciám ako zakývaj, ťap-ťap. Dvojročné by nemalo odbiehať od komunikácie, malo by reagovať, ak mu niečo povieme, odpovedať na jednoduché otázky. Ak to nerobí, nemal by rodič na nič čakať a navštíviť odborníka,“ vraví logopedička Katarína Ďorková z košického súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, Edizon, ktoré sa špecializuje aj na včasnú starostlivosť.

„Čím skôr sa začne s nápravou ťažkostí, tým menšie sú následky,“ dopĺňa psychologička Simona Šimková pôsobiaca v tom istom centre a upresňuje, že problémy s rečou môžu byť neskôr spúšťačom iných ťažkostí u dieťaťa.

Oneskorenie alebo narušený vývin

„Mali sme tu 4-ročného chlapčeka, ktorý na rôznych odborných miestach dostal nálepku hyperaktívny. Celý jeho problém však spočíval v tom, že mal špecificky narušený vývin reči a to, že reči dobre nerozumel a že sa nevedel vyjadriť adekvátne svojmu intelektu, mu spôsobovalo problémy v každodennom živote.“

„Je dôležité odlíšiť, či ide o jednoduché oneskorovanie sa vo vývine reči, alebo o situáciu, kedy hovoríme o narušenom vývine reči. Podozrenie na narušený vývin máme vtedy, ak je oneskorovanie väčšie ako pol roka, alebo ak sa reč vyvíja nerovnomerne - teda najskôr si dieťa osvojí napríklad slová, ktoré vo vývine prichádzajú neskôr a až potom vývinovo skoršie, alebo niektoré typy slov preskočí a nepoužíva ich - napríklad predložky. Ak sa dieťatko len oneskoruje vo vývine reči, môže to bez následkov dobehnúť. Ak je však vývin reči nerovnomerný, zväčša si určité jazykové ťažkosti nesie so sebou vo väčšej či v menšej miere celý život. V takomto prípade je pomoc odborníka nevyhnutná. Preto, ak máte akúkoľvek pochybnosť, je lepšie ísť radšej raz zbytočne k logopédovi, ako sa neskôr trápiť s následkami zanedbaných jazykových ťažkostí,“ hovorí logopedička Oľga Tokárová z bratislavského Inštitútu detskej reči.

Deti vycítia nátlak i očakávania rodičov

Podľa nej je príčin, prečo dieťa zaostáva vo vývine reči, mnoho. Niekedy sú zjavné (porucha sluchu, motorické ťažkosti, iné ochorenie, ktorého súčasťou je i zaostávanie v reči a pod), inokedy sa príčin len ťažko dopátrame.

„Jedno však vieme - motivácia rozprávať musí u každého dieťaťa prichádzať zvnútra. Nemyslím si, že by niektoré dieťa zo vzdoru nerozprávalo. Stáva sa ale, že deti vycítia očakávania a nátlak svojich rodičov a vtedy prestanú spolupracovať. Podnety ako – zopakuj, povedz, skús to, aj Janko to už vie – situáciu často zhoršia, rovnako ako časté otázky rodičov – Čo je toto? Ako sa to volá? Takéto podnety môžu u dieťatka oslabiť ochotu spolupracovať a reč nenapreduje tak, ako naliehajúci rodič očakáva.“

Najefektívnejšie je „učiť“ dieťa komentovaním denných rituálov a bežných činností. Za celý deň sa vám naskytne množstvo pre vás samozrejmých a neinšpiratívnych činností, no pre dieťa, ktoré objavuje svet, sú fascinujúce.

Nie je žiadnou novinkou, že sa deti neraz omnoho dlhšie zahrajú so zipsom a obyčajnou fľašou či škatuľkou, ako s drahou hračkou.

„Používajte gestá, hovorte s dieťaťom tvárou v tvár, nezahlcujte ho niekoľkými otázkami po sebe, a keď sa na niečo spýtate, na odpoveď trpezlivo čakajte. Dieťa potrebuje čas,“ vraví Tokárová.

Deti majú veľmi rady básničky, riekanky, pesničky. Ak si každý deň nájdete pol hodinku na to, aby ste si so svojou ratolesťou sadli a zaspievali, dvihne vám to nielen náladu, ale zároveň tak urobíte prospešnú vec pre jeho „jazýček“.

Radšej zájsť za logopédom zbytočne, ako vôbec

„Môj synček má 2,5 roka, ale kým kamarátkina dcéra v 18 mesiacoch začala používať prvé slová a do dvoch rokov už tvorila vety, Dominikovi do reči veľmi nebolo. Používal nanajvýš prvé dve písmena zo slova, alebo citoslovcia. Mala som obavu, či je jeho vývoj v poriadku, a tak som poprosila pediatričku, aby mi odporučila logopedičku,“ vraví pani Daniela, ktorá je rada, že so synčekom do centra zašla. Výsledky testov ju totiž upokojili.

„Logopedička mi potom okrem iného vysvetlila, že ak dieťatko označuje jednu vec stále tým istým spojením, hoci je to aj au, alebo má, dá sa to považovať za slovo. Poradila mi však aj niekoľko veľmi zaujímavých vecí. Uvedomila som si napríklad, že na synčeka väčšinou rozprávam tak, že na mňa nevidí, pretože mu buď sedím za chrbtom a čítame si rozprávky, alebo sedíme vedľa seba. Začala som si mu teda sadať oproti, takže občas od knižky odtrhne pohľad a díva sa na mňa. Začala som aj samozrejmé úkony - napríklad skladanie si stavebnice, alebo aj varenie - jednoducho opisovať,“ dodáva pani Daniela.

ato

Vývinové medzníky

Či je vývin reči vášho dieťatka v poriadku, môžete zistiť omnoho skôr, než povie prvé slovo.

Sledujte napríklad, či vaše bábätko nadväzuje očný kontakt (pozerá sa na dospelú osobu, ktorá sa mu prihovára), či je schopné chvíľu udržať spoločnú pozornosť, vymieňať si roly (napr. si kotúľame loptu), podávať alebo ukazovať predmety, načahovať sa za nimi, či hľadá predmet, ktorý pred ním schováme, či sa snaží napodobňovať pohyby dospelého, prípadne zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí.

Ponúkame vám vývinové medzníky, ktoré vám napovedia, či je vývoj vašej ratolesti v poriadku.

• 0-3 mesiace: dieťa reaguje na zmeny v prostredí plačom a pohybom, vydáva hrdelné zvuky

• 3-6 mes.: sleduje očami pohybujúci sa predmet, otáča hlavu za zvukmi, hrkúta (vydáva samohláskové zvuky ááá, ééé), smeje sa nahlas

• 6-8 mes.: hrá sa rutinné a sociálne hry (varila myšička kašičku a pod.), džavoce (baba, gaga,...), rozumie niekoľkým slovám (pápá, daj,...)

• 8-12 mes.: začína sa hrať s hračkami, ukazuje na predmety, používa prvé gestá

• 12-18 mes.: prvé slová, rozumie asi 50 slovám

• 18-24 mes.: používa cca 50-70 slov, vyjadruje sa dvoj-trojslovne

• 24-30 mes.: používa cca 300 slov, vyjadruje sa troj– a viacslovne, používa gramatiku

• 30-36 mes.: vyjadruje sa v rozvitých vetách a súvetiach

ato

Ako podporiť vývin reči dieťatka

Ak vám ako rodičovi záleží na správnom vývine reči a chcete svojmu dieťatku pomôcť, môžete sa od odborníkov naučiť viacero stratégií, ktoré ho podporujú.

• Tvárou v tvár

Ak má dieťa imitovať našu reč, musí vidieť, ako ju tvoríme. Rozvíjaniu reči pomôžete, ak si k dieťaťu sadnete na zem, umožníte mu vidieť vašu tvár, udržiavate očný kontakt

• Používanie gest

Používanie gest uľahčuje osvojovanie si nových slov. Gestá ako pápá, tlieskanie (výborne), otváranie a zatváranie úst (žiadosť o jedlo), ukazovanie prstom (tam), otváranie a zatváranie dlane (daj) pomáhajú dieťaťu porozumieť významu slov a osvojiť si ich

• Čakanie

„Našich rodičov učíme, že pri čakaní na reakciu dieťatka môžu pokojne počítať do 10,“ vraví logopedička Oľga Tokárová.

• Vyladenie na rečovú úroveň dieťaťa

Reč rodiča by mala byť na rovnakej úrovni alebo len o niečo zložitejšia, než reč dieťaťa. Ak dieťa hovorí jednoslovne, rodič by mal čo najviac používať maximálne dvojslovné kombinácie. Umožní tým dieťaťu napodobniť svoju reč.

• Komentovanie

Len pomenúvaním vecí, ľudí či činností okolo nás môžeme reč dieťaťa obohatiť a pomáhame mu porozumieť svetu okolo neho.

Tip: Mnoho postupov podporujúcich vývin reči nájdete v publikácii Kniha o detskej reči.

ato

Kedy zbystriť pozornosť

Poraďte sa s odborníkom, ak:

- je dieťa pri narodení označené ako rizikové (má vrodené vývojové chyby, tehotenstvo, pôrod alebo popôrodná adaptácia prebiehali s komplikáciami, dieťa trpelo hypoxiou, príp. asfyxiou)

-  v dvoch rokoch používa menej ako 10 slov, netvorí žiadne dvojslovné kombinácie, nepoužíva gestá, má neplynulosti v reči, ktoré trvajú viac ako 4 mesiace

-  po treťom roku dieťa tvorí niektorú hlásku nesprávnym spôsobom (napr. hrdelné r alebo sykavky s jazýčkom medzi zubami) alebo výrazne komolí slová

ato

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.