Na nič nového neprišli, telegraficky pár vecí.
Vyhlásiť, že výrok nie je v poriadku, sa zaiste nesmie. Existujú akési maximy i normy, ktoré vyznávame ako neprekročiteľné v ústavnej demokracii. Patrí medzi ne na vyvýšenom mieste aj nerozlišovanie podľa rasy, nesegregácia.
Bielemu Slovensku sa to môže aj neľúbiť, ale malo by sa s ideou naučiť žiť už len z dôvodov pragmatických. Alternatívou totiž môže byť aj strata slobôd, ktoré si cení.
Ale. Súčasťou kontraktu, na ktorom stojí lojalita občanov k usporiadaniu (štátu), je obojstranné dodržiavanie zmluvy. Nielen ovládanými, ale i (dočasnými) vládcami. Alebo aspoň dobrá snaha o dodržiavanie.
Napríklad, nevyslovený predpoklad inštitútu, ktorému hovoríme povinná školská dochádzka, je veriť nielen tomu, že si dieťa v škole osvojí znalosti a kompetencie, ktoré mu pomôžu ku kvalitnejšiemu životu, ale napr. i tomu, že prostredie nebude nepriateľské, že škola mu nespôsobí nejakú trvalú traumu, že nebude tyranizované, a pod.
Summa summarum, bodom kontraktu je nesporne i prísľub (záväzok) štátu, že to najdrahšie, čo rodič má, miluje a pod hrozbou vysokej sankcie povinne niekam posiela, prostredie nevystaví diskomfortu, utrpeniu, šikane, a pod.
No. Teraz sa môže viesť debata, či zavšivenie a ukradnuté desiate, čo by si vyprosila v prípade svojho dieťaťa snehovo biela štátna tajomníčka, nie sú - ak sa už vyskytnú - len marginálna daň z požehnania, akým je úplné základné vzdelanie. Autor si myslí, že určite nie. A nie preto, že by preceňoval voš - napr. lonovú - ani preto, že o tom vzdelaní si myslí svoje, ale z dôvodu, že princípy sú úplne porovnateľné.
Akokoľvek, skutočnosť, že v kauze ide výlučne o deti, je významný rozdiel napr. oproti stavaniu valov oddeľujúcich rómske osady, voči čomu je žiaduce odporovať i preto, že riešenie - posilnením poriadku - je v moci štátu.
Komentátor, ktorý v Michaľanoch v živote nebol, isteže pripúšťa, že za segregáciou je azda aj viac latentného rasizmu než zavšiveného priestoru. Je veľmi možné, že jedno s druhým kráča ruka v ruke.
A to ako otrávené ovocie ideologického vazalstva, ktoré je slepé k tomu, že ak sa doktrína dostane so životom do neznesiteľného rozporu, tak pre dobro všetkých - áno, aj minority - je rozumnejšie upustiť z doktríny.
Jednoducho, v medzných situáciách, kde svoju časť kontraktu štát plniť nevie a niet ani riešenie - akože nie je - by mal pripustiť, že i z najvyšších pravidiel, ktoré sú univerzálne nedotknuteľné, existujú výnimky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
