Patrí medzi najtalentovanejšie české hudobníčky a u nej na sto percent platí - nikto nie je doma prorokom. Aj preto, že v Čechách jej akosi chýbalo pochopenie pre muziku, ktorú tvorí, sa pred pár rokmi odsťahovala do USA, kde žije so synom a podľa vlastných slov sú obaja spokojní a šťastní.

Keď prichádzate koncertovať na Slovensko, prebúdza sa vo vás Slovenka, ktorou ste po otcovi?

- Samozrejme. Hlavne keď prichádzame autom na sever a ja zbadám Tatry. To vo mne vzbudí vždy veľké emócie. Dostávam veľmi silný pocit, že idem domov. Musím však povedať, že teraz to mám krásne podelené - veľa času trávim síce v USA, ale chodievam do Európy pravidelne. Nedokázala by som inak, som totiž človek, ktorý cíti veľmi silne svoje korene.

Ak ste teda silne zakorenená v Čechách a aj na Slovensku, ako to, že ste sa odsťahovali až za veľkú mláku?

- Nemám pocit, že som odišla úplne. Jednou nohou som tu, druhou tam. Jeden malý domček mám na Morave, druhý pri New Yorku. Žijem tam na samote, mám tam všetko, čo potrebujem k tvorbe a tiež všetko, čo potrebujem, aby som si oddýchla. Zaujímavé je, že po tom, čo som sa odsťahovala do USA, sa mi začali kopiť ponuky na koncertovanie v Európe. Lenže pracovné podnebie je v USA ideálne. Tak či tak je vždy New York - čo sa týka muziky - najviac inšpiratívny. Je tam zdravá konkurencia, ľudia sa vzájomne podporujú, nefunguje tam závisť. Za tú dobu, čo som tam, mám pocit, že zdravo rastiem v tom, čo robím.

Čo bol pre vás prvotný impulz, aby ste odišli z Čiech?

- Bola som priveľmi izolovaná vo svojom svete. Čechy sú malé a hoci som nikdy nemala núdzu o publikum, mala som pocit, že sa mi akosi nedostávalo pochopenia medzi ostatnými umelcami... A presne toto som v USA našla. Ľudia úprimne prejavujú záujem o vašu robotu a to je to, čo umelec potrebuje, aby sa mohol posúvať ďalej.

Odšili ste spolu so svojím najmladším synom. Aj jemu sa v USA darí?

- Áno a som na neho veľmi hrdá. Vlastne som mu pobalila dva kufre a vzala ho so sebou. Vtedy mal pätnásť rokov. Už doma sa venoval hudbe, v Amerike začal chodiť na prípravné konzervatórium a sám sa rozhodol, že sa chce venovať muzike. Teraz chodí na Bart College a tým, že presvedčil vedenie školy o tom, aký je talentovaný a pracovitý, získal najvyššie možné štipendium! Niektoré veci mu v dobrom závidím.

Nenapadlo vám teda, že ste mali do USA odísť skôr?

- Nie. Všetko je tak, ako má byť, nič neľutujem a nič by som nemenila. Každý krok, ktorý som v živote urobila, sa nejako premieta do mojich skúseností, do toho, čo robím, do výrazu v hudbe...

V USA sa vám v muzike darí, koncertovali ste aj s takými muzikantmi ako je napríklad Bobby McFerrin. Nie je vám ľúto, že keď sa v Čechách alebo na Slovensku o vás píše, tak ste v prvom rade bývalá priateľka Richarda Müllera a sestra Idy Kellarovej?

- Ja som k týmto veciam zaujala jasný postaoj – nenechám sa tým rozčuľovať, lebo si chcem uchovať zdravý rozum... Ak by som mala riešiť tieto veci, tak by som sa nedokázala sústrediť na hudbu. Keď si predstavím, že niekto živí svoje účinkovanie medzi muzikantmi článkami podobného typu a tým, že o sebe šíri rôzne bulvárne informácie, tak sa tomu veľmi čudujem. Mňa by to zrejme absolútne vyžmýkalo z inšpirácie i energie a nedokázala by som tvoriť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.