A ešte aj na pripomienku, že v súčasnosti sa ukazuje hlasovanie SaS o eurovale ako „totálna avantúra".
Áno. Špeciálne v súčasnosti, keď euroval prišiel o rating AAA (Standard & Poor's), je evidentné, že hlasovať proti zvýšeniu bola čistá avantúra. Horšia známka znamená - vypočítali múdre hlavy - že jeho reálna úverová kapacita klesla na tú istú úroveň, akú mal pred zvyšovaním (290 miliárd). Rozumiete; Slovensko tam má 3,3 miliardy plus, pričom potenciál valu „zachraňovať" hriešnikov sa nezmenil ani o fúz oproti 11. októbru. Tak tomu sa hovorí avantúra ako sviňa.
Viete, kde je rozdiel? S tou istou kapacitou, pri tej istej konfigurácii – Portugalsko a Írsko už svoje dostali, grécky bailout II je stále vo vybavovaní – Merkelová už o zvyšovaní nechce ani počuť, namiesto toho akceptuje vyššie úroky, za ktoré si bude val požičiavať. Došlo jej totiž, že ďalšie ručenie a hotovosti by neprešli cez parlamenty – ani nemecký. A keby aj prešli, ratingy krajín e-zóny by sa opäť otriasli. Na otázku, že prečo sa stalo, že eurá (nielen slovenské) vyleteli hore komínom, euroval je tam, kde bol, len ratingy sa zhoršili, odpovedajú dnes od Financial Times po WSJ všetky seriózne ekonomické tlače jednomyseľne: Lebo európski lídri sú chumaji, kríze, ktorú do značnej miery sami stvorili, nerozumejú, čím ju zhoršujú.
Späť na Slovensko. Niežeby hlasovanie SaS 11. októbra malo súvislosť s rozumom. Nemá. O dlhoch, eure a kríze sa na Slovensku nerozhoduje, nikdy ani nebude, a politicky je legitímne i opodstatnené neprenášať na občanov a štát riziká, ktorými hrozí „vyčnievanie z davu". (Pozri Orbán, či aktuálne kŕče českej vlády v nepomerne komfortnejšej situácii. ) Sulík je popletený úplne, kauze eura a dlhov nerozumie, jeho názory (euro áno, Grécko von a ostatní budeme dodržiavať pravidlá) sú komplexne mimo všetky prúdy serióznej diskusie, ktorá beží na Západe.
Vyznanie lásky Dzurindu k tomu eurovalu, ktorý práve dostal ranu z milosti, je ale príznakové, keďže ukazuje k jednému z koreňov nedôvery v politikov. Havel tomu hovoril „život ve lži". Predavač v obchode vedel, že heslo vo výklade „proletári všetkých krajín, spojte sa", je ideologické svinstvo a klamstvo, ale naučil sa s tým žiť. Mal strach, a keď bol 1. máj, šiel aj do sprievodu. Podobne Dzurinda vie, že euroval je na odpis (ak sa euro zachráni, tak inými nástrojmi), ale necíti sa dosť slobodný – ako ten predavač – aby sa postavil proti viere, ktorej článok je povinný... Mohol by povedať: Euroval je chyba, ktorú pri zrode podporovala aj značná časť nezávislých analytikov (áno, veru, P.S), ale rozmer krízy ďaleko prerástol jeho možnosti... Je škodlivý, ale v situácii, keď neviete dňa ani hodiny radikálnych zmien, Slovensko nemôže vziať na seba riziká suverenistickej jazdy, ktorej nástrahy sú nespočítateľné. A žil by v pravde a neohlupoval by národ. Namiesto toho robí zo seba vola.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
