Hoci sa nesťažuje a tvrdí, že sa jej v Belgicku celkom páči, zakaždým sa teší, keď má príležitosť prísť na Slovensko. Rovnako ako naposledy, keď moderovala v Košiciach vianočný koncert spoločnosti U. S. Steel Košice.
Podarilo sa vám v Bruseli rýchlo adaptovať?
- Snažím sa brať všetko pozitívne a vravím si, že človek si v každej situácii môže vybrať. Buď bude frflať a otravovať sa a hovoriť si, že tu nechce byť, alebo si nájde na všetkom to pozitívne. Ja viem, prečo som v Belgicku – kvôli manželovi a kvôli dcére! Vždy sa na veci pozerám pozitívnymi očami. Ja som teraz ako taký objaviteľ – zatiaľ čo môj muž trávi väčšinu času v kancelárii a na rokovaniach a samozrejme na cestách, ja chodím po uliciach, do mäsiarne, do zelovocu, do pekárne. Stretávam sa s bežnými ľuďmi, spoznávam ich mentalitu, kultúru.... V prvý deň som si napríklad povedala, že skrotím bruselské metro. Že si prejdem všetky trasy a urobím si v tom poriadok. Poviem vám – nebola to ľahká úloha.
Čo vás tam očarilo?
- Hlavne keď sa vraciam domov, tak vidím tú zmenu. V Belgicku sa totiž ľudia usmievajú, sú pozitívne naladení. Každý je priateľský a zhovorčivý, hocikedy vás na ulici osloví cudzí človek. Raz sa mi dokonca stalo, že ma neznámy mladý muž pozval na kávu!
A na druhej strane...
- Na druhej strane musíte rátať s tým, že ak chcete niečo vybaviť, potrebujete tonu trpezlivosti. Hoci je Belgicko na sever od nás, ich povaha je taká južanská... Na všetko majú čas, nič nesúri, všetko môže počkať. V nedeľu je všetko zatvorené, v sobotu nakúpite len dopoludnia. Všetky úrady a aj banky sú otvorené len do štvrtej, takže ak niečo vybavujete, musíte si vziať dovolenku. Tak sme boli dohodnutí s firmou, ktorá nám mala doniesť nábytok. Urobila som si voľno, lebo v Bruseli chodím do školy na francúzštinu, celý deň som ich čakala a nič... Vtedy si človek povie, že nakoniec u nás to nie je až také zlé...
Belgicko je typické daždivým počasím, ktoré je pomerne depresívne. Ako vplýva na vás?
- Chvalabohu sme mali peknú jeseň, takže veľkú depresiu som nedostala. Navyše, naučila som sa chodiť von na prechádzky aj keď je vonku to, čo my Slováci považujeme za zlé počasie. Tamojšie deti bežne chodia vonku v daždi a za vetra. My slovenské mamy sme asi veľmi úzkostlivé a aj preto ja nad niektorými vecami len neveriacky krútim hlavou. Deti sa v škole neprezúvajú, celý deň sú obuté v tom istom! Do školy chodia v teplákoch a domov chodia špinavé. Každý deň ich učiteľka dvakrát do dňa vyženie na dvor a je jedno, či vonku prší alebo sneží. Domov chodia špinavé ako prasiatka. No, je to pre mňa nová skúsenosť...
Pre Laru zrejme tiež....
- Lara má celé vyučovanie v angličtine a v škole, do ktorej chodí, je 3 000 žiakov. Pre mňa bolo nepochopiteľné už to, ako sa dokáže zorientovať v tom, do ktorého školského autobusu má sadnúť, lebo tých tam je toľko, ako na autobusovej stanici veľkého mesta! Ja sama som dosť konzervatívny človek a mám rada svoje vyšliapané chodníčky. Asi práve preto mi bolo dopriate v živote tak veľa zmien. Jednoducho si musím poradiť. Občas sa pristihnem, že blúdim ulicami Bruselu a bezradne potom hľadám mapu v kabelke, ale vravím si, že asi je to dobré na zachovanie mentálneho zdravia. Nemusím sa báť, že moje mozgové bunky zlenivejú.
Čaká vás zmena aj v moderátorskej práci? Po tom, ako ste práve kvôli rodine odišli z Televíznych novín, STV len po pár častiach zrušila vašu šou Tandemy...
- Priznám sa, že toto momentálne neriešim. Bolo mi z STV naznačené, že mám rátať s nejakými ponukami a novými projektmi. Netlačím však na pílu, neznásilňujem to a hovorím si, že všetko je tak, ako by malo byť. Keď sa však teraz kvôli práci vraciam domov, tak si vďaka tomu viac uvedomujem, že mám túto robotu rada a vážim si ju. S kolegami som stále v kontakte, takže nemám pocit, že by som z toho úplne vypadla.
Viete si predstaviť, že by ste si v cudzine vybudovali úplne nové zázemie so všetkým, čo k tomu patrí?
- Neviem. Ale človek si všade dokáže nájsť priateľov, lebo ich potrebuje. Mám však tú skúsenosť z dlhodobejších pobytov v zahraničí, že nevydržia. Keď zmeníte pôsobisko, tak sa potešíte pohľadnici či e–mailu, ale naozaj ostanú len tie priateľstvá, ktoré máte doma. Tie, ktoré ste si vybudovali už na základnej či strednej škole... Človek musí mať niekde zapustené korene!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
