Hámorovi chýba zdolať šesť ázijských velikánov

Peter Hámor. Na samom vrchole piatej najvyššej hory sveta - Makalu (8463 m n. m.).
Peter Hámor. Na samom vrchole piatej najvyššej hory sveta - Makalu (8463 m n. m.). (Autor: ph)
Sportnet|16. jan 2012 o 00:00

Peter Hámor patrí k svetoznámym horolezcom a alpinistom, ktorý ešte v máji minulého roka vystúpil na piatu najvyššiu horu sveta – Makalu (8 463 m n. m.).

Peter Hámor patrí k svetoznámym horolezcom a alpinistom, ktorý ešte v máji minulého roka vystúpil na piatu najvyššiu horu sveta – Makalu (8463 m n. m.). Táto hora sa teda stala ďalším prírastkom do zbierky slovenského rekordéra v počte zdolaných osemtisícoviek.

PREŠOV. Náš horolezec má okrem kompletnej Koruny Zeme (najvyššie štíty všetkých svetadielov) na osemtisícovom konte Mt. Everest (jediný s použitím umelého kyslíka), Annapurnu (ako jediný horolezec na svete dvakrát), Čo Oju, Broad Peak, Nanga Parbat, Gašerbrum I a Gašerbrum II. Petra Hámora sa nám podarilo odchytiť a porozprávať sa s ním na vyhlásení ankety Najúspešnejších športovcov a kolektívov Prešovského samosprávneho kraja, kde získal ocenenie a zaradil sa medzi desať najlepších športovcov PSK.

Ako by ste zhodnotili športový rok 2011 z vášho pohľadu a ako budete naň spomínať?

„Pre mňa bol ten rok úspešný. To, čo som si predsavzal alebo ten hlavný cieľ na rok 2011 som splnil. Vystúpil som na Makalu, čo bol pre mňa hlavný cieľ, aj keď tá expedícia nebola jednoduchá. Naozaj, bola veľmi náročná a o to si aj viac cením a som rád, že sa mi to podarilo. Takže z mojej strany spokojnosť. Zvyšok roku som obetoval tomu, čo ma čaká v tomto roku 2012.“

Kým nám priblížite aktuálny rok, tak sa pokúsme najprv bližšie opísať tú zložitú a zároveň aj úspešnú expedíciu na Makalu. Čo bolo na nej to najkomplikovanejšie?

„My sme mali pôvodný plán taký košatejší. Mali sme tri vrcholy alebo tri kopce, kde sme začínali šiestimi tisícami, potom sedem až nakoniec mala byť Makalu. Mojím spolulezcom bol Paľko Jackovič z Popradu, takže mala alebo vlastne bola to v tom úvode taká slovensko-tatranská expedícia. Bohužiaľ, potom sa to všetko zmenilo, lebo Paľo ochorel, takže som nakoniec zostal sám. V Nepále som sa spojil s mojím priateľom Rumunom Horiom Colibăşanu a dvomi Španielmi Jorgem Egocheagem a Martínom Ramosom, ktorých poznám z iných expedícií, takže sme vytvorili taký tím na Makalu, kde sa nám nakoniec podarilo všetkým vystúpiť na vrchol. Takže v tom bola taká komplikácia, pretože ten pôvodný plán sa úplne zosypal a bolo tam na mieste treba improvizovať, tvoriť novú zostavu a tvoriť nový spôsob, ako na ten kopec vyliezť.“

Načrtli ste už rok 2012. Takže skúste nám prezradiť, čo vás čaká v tomto roku. Opäť himalájske výšiny týčiace sa skoro až k nebu?

„Áno, tohto roku by som veľmi rád vystúpil na dva kopce v rámci tej jednej sezóny. Chcel by som v roku 2012 skúsiť Šiša Pangmu a Kančendžongu. Šiša Pangma je z tej štrnástky osemtisícoviek tá najnižšia a zase Kančendžonga je hora, ktorá má rešpekt, ktorá je obrovská. Je to vlastne tretia najvyššia hora sveta, takže bude veľmi ťažké sa na ňu dostať.“

Ostáva vám teda zdolať šesť osemtisícoviek. Je to teda taká méta, o ktorej snívate?
„Nie. Ja som už veľakrát hovoril, že pre mňa je tá motivácia niekde inde. Samozrejme, že hovorím z položartu a

polovážne, že mám zaracha od manželky chodiť na tie isté kopce, kde som už bol. Po mojom druhom výstupe na vrchol Annapurny moja manželka Mária povedala, že by som mal chodiť tam, kde som ešte nebol. Ja to cítim tak, že mám väčší zážitok, keď idem s chlapcami, s ktorými mi je dobre. Vtedy je tá expedícia príjemným a veľkým zážitkom a vtedy mi je jedno, na aký kopec idem. Teraz sme sa zišli so spomínanými Španielmi a Rumunom a dohodli sme sa, že pôjdeme na Šiša Pangmu a Kančendžongu. Ja som rád, lebo tých chlapcov poznám. Teším sa, lebo tie kopce nepoznám veľmi dobre, takže bude to objavovanie, lezenie a športovanie s kamarátmi.“

Lezenie je oficiálne individuálny šport, ale vy zrejme hovoríte viac o tímovosti. Takže ako to je v skutočnosti?

„Lezenie nie je individuálny šport. Niekedy si horolezec ide oddýchnuť, keď si ide sám zaliezť. Odpadá z neho stres z toho, že za niekoho zodpovedá. Čiže je to pohodlnejšie a aj ja to v kopcoch cítim takisto. Keď mám však dobrého parťáka, tak v žiadnom prípade nepôjdem sám.“

Čo sa odohráva vo vašej mysli, keď ste na vrchole týchto kopcov? Je to pocit víťazstva nad samým sebou, pocit strachu, že vás čaká cesta dole alebo je to vlastne všetko dohromady?

„Veľmi málo času je tam na také kochanie, i keď samozrejme, že trošku áno, ale je to len vtedy počas vydýchania, lebo je to miesto, kde sa končí tá fyzicky ťažšia časť toho výstupu. Gravitácia sa oklamať nedá, takže dole kopcom to pomáha a ide to lepšie. Je to menej fyzicky náročné, ale keď sa stratí koncentrácia, tak je to veľmi nebezpečné. Keď ste tam hore, tak je to taká radosť z toho, že také fyzické vyčerpanie skončilo a zároveň je to taká neistota, strach a napätie čo ma ešte čaká, aby človek neurobil fatálnu chybu pri zostupe.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Hámorovi chýba zdolať šesť ázijských velikánov