Ak neberieme do úvahy utopenia jednotlivcov, tisíce ľudí zahynulo pri potopení ľudí a možno až milióny ľudských životov si vyžiadali záplavy rôzneho druhu. Tieto záplavy mali rôzne príčiny – išlo napríklad o pretrhnutie priehrady, vyliatie riek v dôsledku intenzívnych dažďov, či prílivové vlny cunami ako dôsledok zemetrasenia. Za najunikátnejší prípad „záplavy“ v celej doterajšej histórii však možno považovať udalosť, ktorá sa stala v roku 1919 v americkom Bostone.
Udalosť, ktorá sa stala 15. januára 1919, vošla do dejín ako bostonská melasová katastrofa či veľká melasová záplava. Najprv možno treba povedať, že melasa je hnedastá sirupovitá hmota s vysokou viskozitou, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe cukru.
Rum i etanol
V dobe, keď sa spomenutá katastrofa stala, bola melasa v USA štandardným sladidlom a fermentáciou sa z nej vyrábal rum a etylalkohol. Boston bol začiatkom 20. storočia americkým centrom výroby „tvrdého“ alkoholu, a to najmä rumu. Celé mesto bolo posiate obrovskými nádržami na melasu. Jednou z takýchto nádrží bola aj nádrž štátnej spoločnosti United States Industrial Alcohol Company, nachádzajúcej sa v štvrti North End.
Netesná nádrž na melasu
Nádrž mala priemer 27 metrov, výšku 15 metrov a zmestilo sa do nej temer 9 000 kubických metrov melasy. Vedenie spoločnosti nevenovalo veľkú pozornosť údržbe tejto obrovskej nádrže. Nádrž vykazovala netesnosti, ktoré však neboli odstraňované, ale za údržbu zodpovední pracovníci radšej natreli steny nádrže hnedou farbou (farba melasy), aby netesnosti takpovediac „zneviditeľnili“.
Náhly nárast teploty
Po dodávke melasy z Portorika bola táto nádrž 15. januára úplne plná. K priebehu katastrofy zrejme prispelo – okrem už spomenutého nedobrého konštrukčného stavu nádrže – aj to, že teplota od predchádzajúceho dňa stúpla z mínus 15 stupňov na plus päť stupňov. Tento rapídny nárast teploty urýchlil fermentačný proces melasy, pri ktorom vzniká značné množstvo kysličníka uhličitého.
Nevydržala pretlak
O 12.30 nádrž nevydržala vnútorný pretlak a so zvukmi, pripomínajúcimi streľbu z guľometu („vystreľovali“ nity, ktoré nevydržali tlak), sa roztrhla. S obrovským hrmením sa z nádrže začali valiť masy melasy a zanechávali za sebou spúšť. Počiatočná vlna melasy mala výšku 2,5 m až 4,5 m a valila sa ulicami mesta rýchlosťou, ktorá bola neskôr odhadnutá na 50 km/h. Oceľové časti prasknutej nádrže leteli až do vzdialenosti 200 metrov.
Strhla nadzemnú železnicu
Sila prúdiacej melasy strhla aj niekoľko podpier nadzemnej železnice, čo spôsobilo haváriu jedného vlaku. Melasa doslova odtrhla niekoľko domov od ich základov. Hustá a lepkavá melasa pokryla oblasť niekoľkých blokov do výšky 60 cm až 90 cm. Z tejto hustej masy sa nedokázali vyslobodiť ani ľudia ani kone.
Problémy záchranárov
K postihnutým sa záchranné zložky prepracovávali len veľmi ťažko, pretože vo vrstve melasy sa temer nedalo pohybovať. Po obetiach sa preto prestalo pátrať až po štyroch dňoch. Nezvyčajná „melasová záplava“, v histórii záplav zrejme jediná, si vyžiadala 21 ľudských životov, ďalších približne 150 ľudí bolo zranených. Veľkým problémom bolo očistenie ulíc od vrstvy melasy.
Čistenie morskou vodou
Ukázalo sa, že prúdom obyčajnej (sladkej) vody sa melasa nedá odstrániť, preto sa musela na čistenie použiť slaná morská voda, čerpaná z prístavu. Čistiace práce stáli okolo 600 000 dolárov, čo by dnes predstavovalo sumu vyše šesť miliónov dolárov. Po nevídanej katastrofe podali občania Bostonu hromadnú žalobu na spoločnosť United States Industrial Alcohol Company.
Firma to zvalila na anarchistov
Táto firma odmietla obvinenie, že príčinou havárie boli konštrukčné nedostatky nádrže, a tvrdila, že nádrž vyhodili do vzduchu anarchisti. V mamuťom procese bolo vypočutých okolo 3 000 svedkov až napokon súd, po šiestich rokoch, rozhodol v prospech žalobcov. Firma napokon v rámci mimosúdneho vyrovnania vyplatila odškodné vo výške 600 000 dolárov a pozostalým po obetiach po 7 000 dolárov.
O deň začala prohibícia
Istou kuriozitou je, že deň po tejto vskutku nezvyčajnej katastrofe, teda 16. januára 1919, vstúpil do platnosti 18. dodatok ústavy USA, ktorý uviedol do platnosti prohibíciu, teda zákaz výroby, predaja a konzumácie alkoholu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
