S jeho osobou sa nikdy neviazal žiadny škandál. Je ukážkou distingvovanosti a svoje súkromie si nadovšetko chráni. V rámci sebou prísne stanovených mantinelov je to však veľmi príjemný a zhovorčivý pán.

Mimoriadne vyťažený ste boli aj predtým, ako ste sa stali riaditeľom činohry Slovenského národného divadla. Ako to teraz všetko stíhate?

- V podstate ide o umelecké vedenie divadla, čo znamená, že pripravujem dramaturgický plán, vyberám tituly a napokon to isté robím aj ako režisér, takže profesijne to ani nie je nejaký veľký odskok. Ide skôr o to, aby mal súbor nejakú víziu, čo bude robiť v ďalšej sezóne. My pripravujeme pre divadlo dvojročný plán. Hlavné je, aby loď vedela, kam pláva. Takže v podstate stíham... Možno je to o niečo viac zodpovednosti, ale na druhej strane sú kolegovia v súbore veľmi ambiciózni.

Ako sa pasujete s takými problémami, ako keď teraz nedávno z opery odišli počas predstavenia protestne účinkujúci kvôli zime? Hrozí to aj v činohre?

- Neviem. Viete, opera je absolútne špecifická záležitosť. U nás sa niečo také nestalo. A nech to znie akokoľvek namyslene, máme veľký divácky záujem. Priemerná návštevnosť je vyše 90 percent, čo znamená, že to, čoho sme sa báli, keď sme sa sťahovali z Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, sa nestalo. Genius loci sa nejako preniesol do novej budovy. Takže toto je ozaj špecifický problém, ku ktorému sa nemôžem vyjadriť...

Aký ste riaditeľ? Direktívny či kamarátsky?

- No viete... Keď sa ľudia rešpektujú, nemusí sa vládnuť nejakým príkazom. Veď to nie je pioniersky ani skautský tábor. Sú to dospelí ľudia a každý je individualita. Každý umelec má svoju morálku a svoju pracovnú disciplínu. Bez toho by to nešlo. Takže ja nemusím nič nejako direktívne ovplyvňovať.

A čo keď narazíte na bohéma?

- Keďže sám nie som bohém, neviem to posúdiť. A v dnešnej dobe neviem, čo to vôbec obnáša, alebo znamená. Jednoducho dnes sa treba obracať v každej profesii a v banke nemôže byť človek bohémom, takisto ako ani v divadle. Pokiaľ herec ťahá repertoár a hrá povedzme 15 až 20 predstavení, tak aký bohém. Bohémom je akurát tak na javisku každý večer tým, že sa vlastne dáva všanc divákom.

Nemáte pocit, že vám teraz kvôli tomu, že ste riaditeľom, unikajú nejaké herecké príležitosti?

- Na to sa vôbec nemôžem sťažovať. Určite nie. Hrám veľmi slušný repertoár. Čo viac si môžem želať.

Čo vás dobíja? Aby ste na to všetko mali energiu, musíte ju odniekiaľ čerpať, keďže vraj trpíte nespavosťou.

- Nemusí byť program v tom, či sa treba dobiť alebo odpočinúť si. Mám dojem, že v živote je skôr dôležitá kladná emócia a vôbec pohľad na svet. Či je človek optimista, alebo depresívny, prípadne až absolútny skeptik. Týmto našťastie nejako netrpím a beriem život taký, aký je. Takže aby som išiel na víkend s tým, že sa potrebujem dobiť, to zase nie.

Vás majú všetci nielen za skvelého herca a režiséra, ale aj za vzorného otca, manžela, učiteľa. Nie je to veľmi zaväzujúce, keď ste vždy chválený a bulvár sa vám vyhýba?

- Neviem, či chválený. Nad tým akosi absolútne nešpekulujem. Mám dojem, že o živote netreba špekulovať, treba ho jednoducho žiť. Akákoľvek špekulácia o tom, kto vás ako vníma, je úplne zbytočná. Tvrdím, že ako sa človek v živote prejavuje, ako koná a ako vystupuje, a to nielen v hereckej profesii, si buduje určité svoje renomé. A to sa dá veľmi ľahko stratiť a mne sa vždy osvedčilo riadiť sa vlastným rozumom.

Keď ste sa však dávali dokopy s manželkou, predpokladám, že aspoň vtedy u vás boli city silnejšie, ako rozum.

- To nepopieram. No napríklad my sme zvláštny pár. Na vysokej škole som s manželkou nechodil. Boli sme v jednom ročníku a každý sme žili svoj život. Dokopy sme sa dali až potom v martinskom divadle. Mám však dojem, že rozum a cit sa nedajú odkrojiť. Politici síce často radi vykrikujú, že dosť bolo emócií a hlavné je racio. Podľa mňa sa to nedá oddeliť a často skôr to racio postrádam.

Ste vy vôbec niekedy výbušný? Či už vo vzťahu, alebo v práci.

- Áno, som eruptívny človek. Podľa mňa je to tak lepšie. Snažím sa s každým vyjsť. Každý má svoje ego, svoje chyby a ide vlastne o to, a to závisí od jeho inteligencie, do akej miery to vie skrotiť a viesť koč správnou cestou.

Asi je však pre vás dobré, že riešite problém hneď, keď nastane a zbytočne sa netrápite.

- V spoločnosti sme svedkami toho, že sa chcú veci dosť často riešiť vydiskutovaním a rétorikou bez akejkoľvek ľudskej kultúry. Bez toho, aby vôbec niekto niekoho vypočul. No treba sa riadiť tým, že názor je nutné povedať jasne. No predovšetkým treba konať. Život nie je o rétorike a o tom, že budeme rozprávať ako. Pravdepodobne musí byť aj jeden, ktorý povie takto.

Ako je to u vás doma? Zrejme u vás neexistuje tichá domácnosť.

- Sama ste povedali, že sa mi bulvár vyhýba. Zásadne totiž nevyťahujem takéto veci. Súkromný život je môj a do toho nikoho nič nie je, to bez urážky. Každý človek je osobnosť, má právo na svoj súkromný život a iní nemajú právo vynášať súdy nad jeho spôsobom života. Životný problém si musí riešiť každý sám. V tomto by novinári nemali byť investigatívni. Skôr by sa mali starať o hospodárstvo a o to, ako sa narába so zverenými finančnými prostriedkami daňových poplatníkov. Howgh...

Keď ste zmizli z Ordinácie v ružovej záhrade, vyjadrili ste sa, že to pre vás nebolo nejaké extra herecky obohacujúce. Teraz ste sa však v niekoľkých dieloch opäť objavili.

- Zmizol alebo nezmizol. Je to po prvé dané časovými možnosťami a po druhé víziou, či tá postava bude nejako zmysluplná. To sa uvidí. Sú to nekonečné seriály a nedá sa každému písať rola na telo. A človek si vždy zváži možnosti. Pokiaľ mám lukratívnejšiu ponuku typu réžia v Prahe, je to pre mňa výhodnejšie. Takže som nezmizol, jednoducho som len mal iné príležitosti. Vlani som napríklad režíroval televízny film Nesmrteľný náramok, natáčal som v Prahe... A do akej miery bude moja postava v Ordinácii zaujímavá, to nezávisí odo mňa.

Toľká pestrosť vás určite obohacuje.

- Jednoznačne. Vždy ma však najviac bavilo divadlo a zatiaľ v ňom fungujem, takže vôbec nešpekulujem nad inými vecami. Uvidíme. Čo príde, príde.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.