Spevák bol bohémom už počas štúdií. Búrlivý muzikantský život ho dokonca donútil načas prerušiť konzervatórium.
„Mal som veľa neospravedlnených hodín, tak som musel školu opustiť. Po večeroch som chodil hrávať, mal som frajerky, do školy sa mi teda veľmi nechcelo,“ spomína dnes s úsmevom Stašák, ktorý po vyhadzove zo školy pár rokov učil na Ľudovej škole umenia vo Svite. „Potom som sa však do školy vrátil a dokončil ju.“
Z vnukov by spevákov nechcel
Kým sa Peter stal známym kantilénovým spevákom, pôsobil v zbore opery, postavil kapelu pre slávneho Vlada Oravca (dodnes sú známe jeho hity, napr. Nemám auto, nemám motorku, pozn. red.), neskôr hral po baroch.
„V roku 1975 som nastúpil do Kaviarne Slávia. Preto dostala takéto meno moja televízna relácia. Z nostalgie.“
Niekoľko rokov pôsobil ako kaviarenský spevák vo svete a veľmi mu pomohli festivaly v Mongolsku a na Kube, kde si ho všimli zahraniční agenti a odštartovali jeho turné po Nemecku a neskôr po Rusku.
„Daň za aktívny umelecký život som však zaplatil v podobe toho, že som si vôbec neužil rodinu. Mám dve dcéry, ale stalo sa, že som prišiel domov a nespoznali ma.“
Možno aj to, že dievčatá poznali odvrátenú tvár popularity, spôsobilo, že sa ani jedna nevydala v umeleckých šľapajach. Staršia Gabika je diétna sestra a mladšia Lýdia učiteľka. Obe majú jedného syna, takže Peter si teraz užíva rolu starého otca. Ani z vnukov by vraj spevákov mať nechcel.
„Petrík síce chodí na hudobnú školu a mladší vnuk má len 3,5 roka, takže ťažko hovoriť o talente, ale je to nesmierne náročné povolanie, ktoré stojí nielen človeka, ale aj jeho rodinu, veľa odriekania. Doprial by som im preto niečo iné.“
Rád leňoší
Najlepší relax je pre speváka leňošenie.
„Som typ, ktorý keď robí, tak veľmi intenzívne. A keď oddychuje, tak tiež na sto percent. To znamená, že iba jem a spím,“ smeje sa Peter, ktorý v poslednom období trávi veľa času vo svojom tatranskom dome.
„Je tam úžasne. Chodievame na prechádzky, zaplávať si, starší vnuk výborne lyžuje, s mladším sa chodím sánkovať, pretože, je to síce hanba, ale ja, rodený chlapec spod Tatier, sa lyžovať neviem.“
Z hercov má veľmi rád najmä staršiu generáciu.
„Keďže sám som už v penzijnom veku, inklinujem k hercom, ktorí boli aktívni v čase mojej mladosti. Veľmi dobrý bol môj nebohý kamarát Miško Dočolomanský. Obdivoval som aj Karola Machatu. Aj medzi mladými je však dosť talentovaných ľudí.“
Ako vyštudovaný operný spevák má dodnes slabosť pre klasickú hudbu.
„Počúvam ju pomerne často. Z populárnej mám rád melodické piesne. Počúvam aj mladých, aj naše kapely. Ak koncertuje IMT Smile alebo No Name, rád si na ich vystúpenia zájdem a vždy sa teším, keď sa mladým darí. Čomu veľmi nerozumiem, je rap. Naopak mám celkom rád džez.“
V chudnutí je nedôsledný
Jeho najväčšou neresťou je vraj slabá vôľa v chudnutí.
„Neviem, či je to neresť, ale mám veľmi rád spoločnosť. Koľkokrát mi doma hovorili, aby som už nikam nechodil, ale mňa to veľmi ťahá.“
Tak, ako má negatívny vzťah k diétam, taký pozitívny vzťah má k jedlu.
„A to najmä doma. Ak som na cestách, som normálny stravník, ktorý si zájde na obed, na večeru. Ale keď som doma a je navarené, stále niekde niečo odkryjem, zobnem... A tiež nie práve najlepším zvykom je jedenie v noci po koncertoch.“
Sám si však navariť nevie. „Zvládnem maximálne čaj.“ Z jedál má najradšej prívarky a v Amerike nikdy neodolá steakom. „Tie tam robia neprekonateľne dobré.“
Užívajú si dom v Tatrách
Peter má, ako správny chlap, pozitívny vzťah k autám. Momentálne vraj má také, aké si vždy prial - americké Dodge. V Košiciach už roky býva v bloku.
„Manželka nikdy nechcela dom. Vraj by sa v ňom bála. Ale teraz na staré kolená som ju prehovoril a našetrené peniaze sme investovali do domu v Tatrách. Spočiatku nebola nadšená, ale teraz sa tam aj ona teší. Už nepracuje, takže tam v lete chodievame aj na tri mesiace, na Vianoce sme tam boli mesiac v kuse. Cítime sa tam veľmi dobre.“
Hoci pracovne bol na cestách veľmi často, cestovanie sa mu neznechutilo. „Cestujem veľmi rád. Desať hodín v aute pre mňa nie je žiaden problém.“
Jeho najobľúbenejšou krajinou je Rakúsko. „Viedeň milujem pre jej atmosféru. Chodievam tam opakovane. Hoci som sa narodil v Tatrách, som mestský typ. Niekedy si v meste sadnem do kaviarne a pozorujem ľudí. Jeden sa usmieva, iný sa mračí, tretí niečo vybavuje... Veľmi ma to baví.“
Hoci desiatky rokov pracuje s ľuďmi, potrebu oddýchnuť si od nich vraj ešte nikdy nemal. „Spoločnosť mám veľmi rád. Aj keď si chcem oddýchnuť, vyberiem si radšej miesto, kde je veľa ľudí.“
V spoločnosti príjemných ľudí vraj rád aj utráca peniaze. „A utrácam tiež za topánky. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som si nejaké kúpil, zabudol som na ne a potom som ich rovno daroval bratovi,“ dodáva s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
