To je stručný výpočet názorov moderátorky Eriky Judínyovej (40). Aj keď Erika na televíznej obrazovke často "kĺže len po obale", svoj vlastný život má pevne v rukách a odsudzuje pokrytecký svet.
Napriek tomu, že uvádzate program o celebritách, tou najznámejšou z nich ste, vďaka moderovaniu, vy sama. Ste na svoje súkromie opatrná?
- Musím byť, nemyslíte? Netvrdím, že sa bulvárnych novinárov bojím, to v žiadnom prípade, ale predsa len, keď vám niekto chce ublížiť, vždy si nejaký dôvod nájde. A je úplne jedno, v akej rubrike. Stačí trebárs taká módna polícia... Vždy záleží na tom, s akým úmyslom k vám reportér pristupuje. Či vás chce zámerne poškodiť, alebo napísať pozitívnu zaujímavú správu. Z bulváru teda strach nemám, ale priznám sa, že bývam opatrná. Do mesta väčšinou chodím s jemným make-upom a s tmavými okuliarami. Je to tak lepšie. Tiež si dávam pozor na oblečenie, ale to nie je žiadny problém, pretože sa rada a pekne obliekam.
Aké máte najdrahšie šaty?
- Vďaka svojej práci navštevujem mnoho spoločenských akcií, a tak musím byť na všetko perfektne pripravená. O šatník sa stará môj štylista Andrej Kusalík, s ktorým spolupracujem už päť rokov. Len raz som urobila hlúposť a kúpila som si plesové šaty za tridsaťtisíc korún. To bol teda úlet, už by som takto márnivá nebola! Mala som ich na sebe len raz, na druhýkrát by ma aj tak ohovorili v módnej polícii, a tak som ich venovala neteri. Od nej zas putovali k jej sestre. Priznám sa však, že utrácam veľa peňazí za luxusné topánky a kabelky. To sú moje slabosti. Garderóbu do Smotánky však nechávam radšej na Andrejovi. Občas si tiež niečo kúpim a niekedy ma za výber outfitu štylista aj pochváli. Hovorím niekedy, pretože sa tiež často hádame a Andrej mi nezabudne pripomenúť, že asi ešte žijem v roku 1989 (smiech).
Kúpili ste si niekedy niečo v second hande?
- Nie, tam by som nikdy nešla, k podobným veciam mám vyslovený odpor. Dokonca ani nikto z našej rodiny v bazároch alebo second handoch nenakupoval. Mňa láka punc exkluzivity. Radšej mám menej vecí a veľmi kvalitných, ako keby na mňa padalo zo skrine kvantum obnosených handier. Prečo? V Bratislave mám niekoľko svojich obľúbených obchodov, ale viete, že tam ani nechodím. Nemám skrátka čas. Teší ma nápaditá extravagantná móda, ale tiež mám svoje hranice. Do niektorých modelov by ma Andrej nedostal ani za nič.
Obliekli by ste sa niekedy ako americká speváčka Lady Gaga?
- To je až príliš veľký extrém a na Slovensko zvlášť. Veľa si síce z jej koncertného oblečenia nevybavujem, ale aj to, čo som voľáko zaznamenala, stojí za to... To by som sa zrejme dostala vzápätí na všetky titulné stránky, však? (smiech) Možno, že by som sa na nejakú zvláštnu príležitosť podobne odviazala, ale rozhodne by som nešla až do takého extrému. Zvolila by som trochu jemnejšiu obmenu.
Vyštudovali ste vysokú ekonomickú školu - odbor zahraničný obchod. Prečo ste sa rozhodli pre prácu v televízii?
- Lákalo ma to. Som dosť hektická bytosť, potrebujem žiť v neustálom strese a presne takúto prácu televízia ponúka. V Markíze som začínala ako redaktorka Smotánky, robila som takzvanú ruku mimo obrazu, a keď sa mi náhodou na obrazovke objavil nos, bola som neuveriteľne šťastná. No a potom ma bývalý riaditeľ, pán Rusko, pozval na kamerové skúšky, v ktorých som obstála a stala sa moderátorkou. Smotánka je presne typ programu, ktorý mi vyhovuje. Všetkých mojich kritikov môžem uistiť, že sa ako scenáristka a moderátorka nenudím a k magazínu pristupujem maximálne zodpovedne.
Hovoríte, že sa neradi nudíte, ale predsa len väčšinou náplňou vašej práce sú návštevy večierkov, spoločenských akcií, krstov a podobne. Neprejedla sa vám pretvárka?
- Ale ja sa nepretvarujem. Vážne nie. Som presvedčená, že som dostatočne kreatívna a náročná. Niektorí mi možno závidia, ale všetko má aj obrátenú stranu. Ľudia prídu z práce, dajú si niečo dobré na večeru, potom nohy na stôl a sledujú televíziu. Ja som tiež často večer unavená a túžim byť sama. Mať aspoň kúsok dňa pre seba. Cez to všetko sa musím perfektne pripraviť, nahodiť úsmev a vyraziť do sveta. Potom urobím tri-štyri rozhovory a utekám odtiaľ preč. Všetko je to len hra. To som si zvolila a musím sa správať profesionálne.
Nie je vám niekedy smutno, keď robíte reklamu pseudoboháčom a zbohatlíkom, ktorí často nemajú poňatia o pravých ľudských hodnotách?
- Bulvár ako taký je povrchný, ale zďaleka to ešte neznamená, že každý bulvárny novinár alebo moderátor je tiež povrchný. Možno že keby ma mnohí videli v strižni, aká som perfekcionalistka, hovorili by o mojej práci inak. Čím dlhšie pracujem na Smotánke, tým viac vnímam, ako sa ľudia kastujú a hodnotia len podľa sumy v peňaženke. S tým zásadne nesúhlasím, ale bohužiaľ, tento svet je komerčný a podobným veciam sa dáva priestor. Verte, pre mňa má oveľa väčšiu cenu poctivý a slušný človek ako ten, ktorý sa svojím majetkom len povyšuje nad ostatných. Nadutých pozérov rozhodne nemusím. Možno len desatinu z ľudí, ktorých som stretla v Smotánke, by som prijala za svojich známych. Mne totiž neprekážajú len pokryteckí nafúkanci, ale aj mnoho ďalších vecí a krívd, ktoré sa na Slovensku dejú.
Čo máte na mysli?
- Prekáža mi, že je tu doslova bordel. Stretávam sa s rôznymi formami nespravodlivosti, a to nielen vo svojom okolí, ale napríklad aj na zvieratách. Mnohým ľuďom sa ubližuje, mnohí, ktorí celý život chodili poctivo do práce, často nemajú ani na základnú lekársku pomoc. Systém nášho štátu je absolútne nekoncepčný, legislatíva často deravá, jednoducho trvám na tom, že na Slovensku je jeden veľký bordel...
Ale uznajte, že svojím spôsobom sa na povrchnom vnímaní sveta podieľate. Alebo sa mýlim?
- To je len uhol pohľadu. Herec, ktorý hrá v pochybnom seriáli, predsa nemusí byť zlý človek, rovnako ako novinár popisujúci len spodnú bielizeň modeliek... Stále dookola počujem, aký je bulvár hanba a pritom z vlastnej praxe dobre viem, že ho najviac kritizujú tí, ktorí by v programe, ako je Smotánka, chceli byť za každú cenu. A tešilo by ich, keby sa o nich dobre hovorilo. Výnimku tvoria vedci, lekári, intelektuáli alebo podobné skupiny ľudí, ktorí o medializáciu skrátka nestoja.
Váš brat žije už viac ako dvadsať rokov v Los Angeles. Nechceli by ste niekedy odísť za ním?
- Brat je o jedenásť rokov starší, a keď som študovala na vysokej škole, poslal mi letenku. Maminka ju však odložila a povedala mi, že ma do Ameriky pustí až po promócii. Keď som tam potom pred niekoľkými rokmi odcestovala na návštevu, po pár dňoch som pochopila, že by som tam žiť nemohla. Asi by som sa nudila a tiež som dosť fixovaná na rodinu a na Slovensko. Brat je celkom iný. Pracuje ako psychológ, vo voľnom čase sa venuje hudbe a po rodnej zemi nežiali. Drží ho len väzba na našu rodinu, ale fakticky majú rodičia nablízku len mňa. Otecko je už starší a od svojich päťdesiatich štyroch rokov je v invalidnom dôchodku. Pracoval ako závodný lekár v Partizánskom a mal aj dvesto pacientov denne a dostal z prepracovania mozgovú mŕtvicu. Maminka s ním bola v ordinácii ako zdravotná sestra.
Čo všetko robíte preto, aby ste dobre vyzerali?
- Vôbec nič. Len žijem, a poriadne naplno. Do fitcentier nechodím, pretože ma to neteší. Prečítala som si toho o sebe dosť a deväťdesiat percent toho, aspoň pokiaľ ide o moju životosprávu, nie je pravda. Do posilňovne som chodila asi mesiac pred desiatimi rokmi. Skončilo sa to tak, že som tam stretla pár kamarátov, vrátane Petra Nagya, pol hodinku sme sa rozprávali a potom som radšej odišla. Naposledy som poriadne športovala na základnej škole. Šiel mi beh na tisícpäťsto metrov a skok do diaľky. Nie som športový typ. Jediné, o čo sa pravidelne starám, je moja pleť. Mám ju pomerne suchú, a preto chodím na kliniku na masáže, vrátane mezolitu, čo je aplikácia krému pod pleť. Suchú pokožku som mala vždy, ale častým líčením sa mi to v poslednom čase ešte zhoršilo.
Kedy alebo kde ste šťastná?
- Len čo sa odlíčim, všetko zo mňa spadne. Najlepšie mi je medzi priateľmi, ktorí ma berú bez ohľadu na to, či robím Smotánku, alebo nie. Som medzi nimi uvoľnená a prirodzená. Kedysi som s nimi aj často chodila na diskotéku alebo na koncerty, dnes už toľko nie. Prostredie šoubiznisu vo mne, žiaľ, evokuje prácu a neodpočiniem si. Keby som mala znova dvadsať rokov, asi by som bola zo všetkého nadšená, dnes už to beriem s patričným nadhľadom.
Hovorí sa, že ste zamilovaná. Je to pravda?
- Nehnevajte sa, ale k môjmu intímnemu životu sa nechcem vyjadrovať. Ale ak vaša otázka smeruje k tomu, či som konečne stretla ideálneho muža, tak vám odpoviem, že nie. Ideálny muž ani človek podľa mňa skrátka neexistuje. Rutina vás rovnako časom hodí do obyčajného praktického života. Stav zamilovanosti je síce veľmi príjemný, ale škoda, že netrvá večne... Človek vidí partnera trošku prikrášlene, ale po týždňoch sa pohľad na ideálneho muža zmení na obraz muža reálneho. Muž by mal byť podľa mňa vtipný a žena by sa s ním mala dobre cítiť nielen v súkromí, ale tiež v spoločnosti. Humor a zábava sú pre mňa podstatné, priateľ alebo manžel by mal svoju lásku dobíjať pozitívnou energiou. Keď sa neho stále tešíte, potom je všetko v poriadku.
Autor: Július Nosko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
