Pred časom bol hviezdou televíznych obrazoviek, dnes ho stretnete na miestach, kde by ste to vonkoncom nečakali.
Hoci vás ľudia rozhodne nevnímajú ako spisovateľa, práve vám vyšla druhá kniha. Už prvá sa tešila priazni verejnosti i kritiky. Je to motivácia alebo záväzok?
- Potešilo ma už to, že si knižku vôbec niekto všimol, pretože ako spisovateľ nie som známy a povedzme si otvorene, ľudia na Slovensku sú konzervatívni. Mnohí sú úplne vyvalení z toho, že som niečo napísal. Potešilo ma, že si odborné kruhy všimli moju robotu a získal som ocenenie na Kremnických gagoch. Teraz už len dúfam, že si moju tvorbu všimnú aj čitatelia.
Prečo ste sa vlastne dali na písanie?
- No ono písanie bola tak trošku z núdze cnosť, pretože v médiách sa teraz vyskytujem málo a mám dosť času. Tak som sa rozhodol, že napíšem všetko, na čo si pamätám a na čo som kedysi nemal čas. Hačava bola moja prvá kniha z prostredia pohraničnej stráže, kde som slúžil, a to som sľúbil sebe a kamarátom. Aktuálny titul Bohémska kolonáda som tiež vytvoril z úcty k priateľom, z ktorých už niektorí nežijú, aby sa na nich nezabudlo.
A čo vy a bohémstvo, keď ste ho vložili i do názvu knihy?
- Týkalo sa ma to najviac ešte počas komunistického režimu. Človek vtedy nemohol nič iné robiť, tak sme posedávali po krčmách, popíjali, ohovárali režim a bavili sa o umení. Všetci sme nadávali na to, čo všetko nemôžeme urobiť a videli sme všade len kopec prekážok. Veľa sa pilo, debatovalo a hádalo. Potom, keď som bol na televíznej obrazovke, som už bohémstvo neriešil. Nastal kapitalizmus a bohém-nebohém, buď si človek robotu urobí, alebo dostane pokutu, prípadne ho jednoducho vyhodia. Už som sa musel obracať a dosť tvrdo pracovať.
Nakoľko je vaša literatúra úsmevná? Keďže ste humorista, človek čaká, že sa na každej strane budeme chytať za brucho od smiechu...
- Myslím, že humor tam určite je, ale nie prvoplánový. Nie je to humor pre humor. Blízky mi je smutno-smiešny štýl. Preferujem skôr tragikomický tón, aj keď sa humoru nevyhýbam. A to je pre niektorých čitateľov prekvapujúce. Mnohí totiž očakávajú, že to bude sranda, alebo teda vyslovene blbosť. Je to však ako život, kde je smiešne pretkané vážnym.
A nakoľko je úsmevný váš terajší život?
- Zhruba ako moje knihy. Každý život je podľa mňa taký. Keď je človek bezdôvodne veselý, tak o ňom hovoria, že je blázon. Keď je smutný, tak vraj nie je normálny. U mňa je to tak pol na pol, aby sme vedeli byť veselí, musíme predsa trošku pocítiť aj smútok. A život v podstate nie je veľmi veselý, lebo sa končí tragicky smrťou. Medzitým by však mohol byť aspoň trošku radostný.
Na sínusoide ste teda teraz skôr hore, alebo dole?
- Tento rok je to také štandardné. Vlani to bolo trošku veselšie, ako teraz, ale zase to nie je dôvod na nejakú tragédiu.
Odkedy ste zmizli z obrazovky, ľudia toho o vás veľa nevedia. Prezraďte teda čosi o svojich aktivitách...
- Väčšinou sa venujem písaniu. Vlani som napísal scenár k televíznemu filmu, ktorý sa aj realizoval a bol úspešný. Spolupracoval som aj na druhom filme, v ktorom som si dokonca zahral. Tohto roku je roboty menej, píšem však tretí román a upravoval som divadelnú komédiu. Mám aj nejaké staršie veci v talóne, ktoré sa pokúsim vydať, len ich trošku dobrúsim. A plánujem vydať knižku, ktorá by bola naozaj vtipná, aby sa nezabudlo, že som aj humorista. Čitatelia sú tu však podľa mňa veľmi konzervatívni. Majú o niekom nejakú zafixovanú predstavu a nechcú ju porušiť. A tú škatuľku treba preraziť. Mňa nebaví byť stále v jednej rovine.
Nechýba vám pri písaní trošku kontakt s ľuďmi?
- Nie. Vyhľadávam spoločnosť kamarátov, idem do krčmy, na výstavu, filmové predstavenie... Menej sa stretávam s hercami a viac s literátmi, výtvarníkmi a s obyčajnými ľuďmi, čo mi osobne vyhovuje. Aj písanie milujem, lebo mi do toho nikto nekecá. V divadle a v televízii do toho kecalo veľa ľudí a potom, keď sa to nepodarilo, tak to bolo na vás. Lebo vy ste boli na obrazovke a všetci povedali, že ste na vine. Mnohí sa skrývali za váš chrbát. Vôbec ma už teda nič podobné neštve, televíznej slávy som si užil dosť, nech sa teraz snažia mladí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
