Vyhlásenie šéfky MMF, že „neustúpime, neprijmeme kompromisy (....)“, je znamením, že MMF a EÚ nabrali kurz vymeniť v Budapešti premiéra Nebol by to prvý prípad, Papandreu a Berlusconi by vedeli rozprávať.
Pointa, samozrejme, je, že ak chce Orbán ujsť štátnemu bankrotu, musí prijať akékoľvek ultimátum. On sa mýli (alebo predstiera sebavedomie), keď hovorí, že Maďarsko potrebuje od MMF len akúsi „bezpečnostnú garanciu“ (akú má napr. Poľsko), aby preklenulo turbulencie v eurozóne, na krízu ktorej zvaľuje zodpovednosť za vlastnú situáciu. Nie. Preradenie Maďarska do pásma investičného „odpadu“ tromi ratingovými agentúrami, výnosy z dlhopisov na hranici 10 percent, rekordy rizikových prirážok a forintu (324 za euro minulý týždeň), ), atď, to všetko je jasnou správou, že schopnosť Maďarska zohnať si peniaze na chod štátu je už vecou len dobrej vôle nadnárodných inštitúcií.
To je, iste, banalita. Nebanálna je otázka, či existuje dobrá vôľa. V hrôze z rúcajúceho sa forintu Budapešť už dva týždne ustupuje kade ľahšie. Napr. v kauze centrálnej banky, ku ktorej šéfka MMF hovorí, že „neustúpime“, mala ECB 15 pripomienok.... A Fidesz pri schvaľovaní v parlamente akceptoval „trinásť a pol“. To tvrdia oni, z MMF a EÚ ale neodporoval nikto.... A veľkou novinkou je, že súčasťou tlaku na Maďarsko sa stávajú aj neekonomické požiadavky, ako mediálny zákon či ústava. Niežeby demokracia na Orbánov obraz zaslúžila jednu vetu obhajoby. Nezaslúži. Doteraz ale menový fond svoje pôžičky nepodmieňoval politicky ani v rokovaniach s čistými diktatúrami....
Prognóze, že Orbán buď prijme diktát od A do Z, alebo ho nechajú surovo zbankrotovať, nahráva jedna okolnosť: Maďarsko stojí mimo eurozóny a je relatívne nevýznamné, takže default by neniesol systémové dôsledky (hovoria analytici, komentátor len tlmočí). Jediný argument, ktorý azda hovorí v prospech väčšej umiernenosti negociačného tímu EÚ a MMF, sú rakúske „mamky“ maďarských „dcér“ (Erste, Raiffeisen), ktoré po defaulte v Budapešti bude kriesiť daňový poplatník....
Urobiť z Orbána exemplárny prípad je o to príťažlivejšie, že fond i únia získajú autoritu tvrdej ruky a rešpekt iných dlžníkov, čo sú na rade... Predovšetkým ale, zbavia sa Orbána, ktorého „oslobodzovací boj“ za suverenitu pripravil o príčetnosť. Kým ekonomické presahy krachu na juhu nemá na SR zrejme nikto spočítané (vládnu nám nekompetentní diletanti), politicky sa pri troške „šťastia“ (???) vyhneme neortodoxnému páru Fico-Orbán. Ich trvalejšie spolužitie má všetky predpoklady, aby rozpálilo nacionálne vášne tu i tam až do žerava.
Tie úvodzovky a otázniky pri šťastí vyjadrujú, že, samozrejme, bankrot nikomu neželáme. Pričom presah na SR môže byť aj mierny, aj veľmi dramatický.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
