KOŠICE. Čitatelia budú márne listovať vo svojich mozgových kartotékach a hľadať medzi športovcami jej meno. Tí zasvätenejší však predsa vedia svoje: bola neterou slávneho Ladislava Trojáka, v prvej polovici minulého storočia najúspešnejšieho slovenského hokejistu v celom vtedajšom Československu.
Vekový rozdiel medzi strýkom a neterou predstavoval iba 16 rokov a možno aj preto bol medzi nimi skôr priateľský vzťah. S Jolanou Štempeľovou odchádza navždy bytosť, ktorá sa pravidelne stretávala s už vtedy hokejovou legendou európskeho významu až do jeho tragickej smrti a teraz už asi v Košiciach nežije nikto, kto si ešte pamätá na živého L. Trojáka.

Jolana Štempeľová, rod. Trojáková, mala zasa vynikajúci priateľský vzťah so svojou neterou, dcérou L. Trojáka. Iba vďaka tejto až do smrti vitálnej Košičanke sa podarilo pre Slovensko nájsť vo veľkej Amerike jedinú dcéru majstra sveta z roku 1947 - Janu Alexander - Trojákovú. Veď svojho času to bolo skutočne tragikomické. Slovenský zväz ľadového hokeja o nej vedel iba to, že po auguste 1968 emigrovala do USA. Chcel ju nájsť predovšetkým preto, aby sa zúčastnila na uvedení svojho otca do Siene slávy slovenského hokeja. Dcéru Janu však nezačal hľadať v Košiciach, ale priamo v Amerike. Prostredníctvom najvýznamnejších telefonických spoločností hľadali nositeľov priezviska „Trojak“. Podarilo sa im nájsť iba akúsi rodinu s poľskými koreňmi. Keby však vtedy predstavitelia SZĽH vzali do rúk telefónny zoznam Košíc, tak by našli aspoň šiestich Trojákovcov a tí všetci by ich dokázali usmerniť k „tete Jolane“. Ako sa k nej nakoniec dostali? Sama sa prihlásila na výzvu vysielanú u nás v televízii! Až potom, samozrejme s odstupom času, objavila sa v Bratislave trojica - Jana Alexander - Trojáková, jej americký manžel a pani Jolana, aby boli priamymi aktérmi uvedenia L. Trojáka do spomínanej Siene slávy.

Teta svoju neter sprevádzala aj pri slávnostnom otvorení Steel arény - Košického štadióna L. Trojáka, kde obe patrili medzi čestných hostí. O deň neskôr obe dámy v sprievode generálneho riaditeľa HC Košice Juraja Bakoša si v Steel aréne prezreli pripravovanú Sieň slávy košického hokeja a zúčastnili sa na otvorení minigalérie najslávnejších košických hokejistov na Hlavnej ulici, spoločne s Vincentom Lukáčom a Igorom Libom.
Zaujímavé na všetkých týchto podujatiach bolo to, že o Ladislavovi Trojákovi viac hovorila jeho neter, než dcéra. Tá totiž prišla o otca ako štvorročná a teda veľmi sa naňho nepamätala...

Komu pripadne medaila?

Po svojom slávnom otcovi jej veľa nezostalo. Iba niekoľko fotografií a cenná zlatá medaila zo svetového šampionátu 1947 v Prahe. Pôvodne niekoľko rokov už bola pevne rozhodnutá, že medailu po jej smrti (J. Alexander - Trojáková je bezdetná) zdedí jej košická rodina, konkrétne syn pani Jolany Štempeľovej. Potom, ako sa na vlastné oči presvedčila, že súčasné vedenie HC Košice, predovšetkým jeho generálny riaditeľ J. Bokroš, pamiatke jej otca venujú skutočne príkladnú pozornosť, sa v okamihu rozhodla darovať medailu Sieni slávy košického hokeja. Nad tým je však teraz zbytočne uvažovať. Našťastie, dcéra L. Trojáka sa teší dobrému zdraviu, ku ktorému prispieva aj jej pokojný život v čarokrásnej prírode Arizony. V každom prípade sa raz táto cenná a historicky vzácna trofej dostane natrvalo do Košíc, do rodiska L. Trojáka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.