O svojom súkromí ani nemukne. Je nesmierne distingvovaný, galantný a na okolie pôsobí, akoby ho vonkoncom nič nedokázalo vytočiť. Emil Horváth nám však prezradil, že v skutočnosti je nesmierne výbušný a čo sa týka vzťahu k problémom, je ako chirurg, ktorý vždy okamžite rieši apendix.
Hoci vyzerá chladnokrvne, občas mu v žilách riadne vrie krv. V podstate naňho teda dokonale platí, že tichá voda brehy myje.
„Som eruptívny človek. Mám však pocit a vždy hovorím, že je to pravdepodobne lepšie, že som, čo sa týka života, chirurg. Okamžite riešim apendix. No predovšetkým sa snažím so všetkými vyjsť. Každý má svoje ego a chyby a závisí od jeho inteligencie, do akej miery to dokáže skrotiť a viesť koč správnou cestou.“
Okrem iného je na ňom fascinujúca aj skutočnosť, že takmer vôbec nespí. Celý život totiž trpí nespavosťou. Ako teda odpočíva?
„Mám dojem, že v tom nemusí byť konkrétny program, či sa práve treba dobiť a za každú cenu si odpočinúť. Skôr si myslím, že v živote je dôležitá kladná emócia a asi práve to je najdôležitejšie. Pohľad na svet. Či je človek optimista, alebo je depresívny, prípadne absolútny skeptik. Týmto našťastie nejako netrpím a beriem život taký, aký je. Aby som išiel na víkend s tým, že sa potrebujem dobiť, to asi nie. Rád si čítam a aj to je relax. Asi skrátka nedelím deň na prácu a odpočinok. Ideálny stav pravdepodobne je, keď nastane rovnováha medzi prácou a pôžitkami z nej, no je relatívne aj to, čo je pre koho pôžitok.“
Darí sa mu v práci aj v láske
Momentálne ho však aspoň jeden konkrétny napadol.
„Teraz sú sviatky, tak pokiaľ mám desať minút, idem na vianočné trhy a stretnem sa povedzme s kamarátmi. Nemám to však rád plánované a najlepšia je v tomto spontánnosť,“ vraví herec, režisér a riaditeľ činohry Slovenského národného divadla.
Hoci má vo svojej funkcii množstvo povinností, na nedostatok hereckých a režisérskych príležitostí sa vraj nemôže sťažovať.
„Hrám a režírujem veľa a veľmi slušný repertoár. Čo viac si môžem želať. Momentálne napríklad skúšam Harwoodovu hru Kvarteto.“
Zároveň má aj šťastie v láske. So svojou manželkou si harmonicky nažíva už celé desaťročia.
„Pritom sme však zvláštny pár v tom, že sme na vysokej škole spolu nechodili, hoci sme boli v jednom ročníku. Každý sme žili svoj život a potom sme prišli do Martinského divadla a zistili, že k sebe patríme,“ dodáva E. Horváth.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
