Jozef Úradník: Kolegov by bol roztrhal

Šéf činohry košického divadla si spomína na príhodu. "V jednej rozprávke, kde som mal rolu rozprávača, som mal na začiatku zazvoniť zvoncom. Zazvonil som, všetko bolo v poriadku. Na konci som mal zazvoniť znovu a povedať to staré známe - Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. Chytil som zvonec do ruky, rozhojdal ho a... A nič. Rozhojdal som ho silnejšie a... A zase nič. Vravím si, čo je toto za záhadu. Potom som si všimol, že vnútro zvončeka je vypchaté vatou, takže jasné, že zvuk sa z neho neozval. V tej chvíli by som bol kolegov roztrhal," prezradil so smiechom.

Úradník si rád spomína aj na príhodu. "Dušan Skokan mal v jednej hre prísť na javisko a bez slova spraviť pár vecí. Zacvičiť si, preniesť stoličku, obuť si papuče, vypiť pivo a potom vziať tašku a odísť. Lenže v tej chvíli sa na javisku začali diať čudesné veci. Keď vzal do ruky struny na cvičenie, namiesto jednej, ktorú tam mal natiahnutú vždy, boli štyri, takže s tým ani nepohol. Stolička bola pribitá k podlahe, rovnako papuče. Pivo bolo teplé a celé vystrieklo z fľaše, keď ju otvoril. Vyzeralo to dramaticky, tak chcel vziať tú tašku a odísť, no v nej bolo 25-kilové závažie... A hoci to vyzeralo, že na javisku nastala vzbura rekvizít proti nemu, pravda je taká, že mu to všetko vyviedol Peter Rašev."

Ľuba Blaškovičová: Opila sa počas predstavenia

"Môj Peter bol vždy veľký výmyselník a rád si na javisku vystrelil nielen zo seba, ale aj z kolegov," hovorí o svojom manželovi Petrovi Raševovi herečka Ľuba Blaškovičová. "Milovala som hru Rómeo a Júlia po 30 rokoch, ktorú sme uvádzali v Staromestskom divadle. On hral Rómea a ja Júliu v skvelej verzii Ephraima Kissona."

V tej sa slávni milenci znudení manželstvom navzájom otrávia. "V jednej z posledných scén sme preto spolu v priebehu asi 5 minút vypili litrovú karafu talianskeho ružového vína. Jasné, že tam bol vždy ovocný čaj. Lenže na jednom predstavení, keď som do seba hrkla prvé decko, som zistila, že tentoraz to nie je čaj."

Peter do karafy nalial ružové dezertné víno. "Po tom, čo som na javisku stála už viac ako 2 hodiny, mi tento riadny dúšok pekne zatočil hlavu. Nič hrozné by sa nestalo, veď sme to mali celé dopiť a hrať opitých, lenže po tejto scéne nasledoval ešte záver s nádherne odrecitovanými Shakespearovými veršami. Ten polliter zo mňa urobil poetku. Ani Shakespere by si netrúfol na rýmy, aké som vymyslela ja. Publikum sa bavilo a Peter ma musel podopierať, aby som nespadla z postele, na ktorej sme predstavenie končili. Dohrala som a vydržala - ale potom prišla klaňačka, ktorú vôbec netuším, ako som zvládla. Jasné, že odvtedy som už čaj do karafy nalievala radšej sama," vraví so smiechom Ľuba Blaškovičová.

Róbert Šudík vylízal kolegovi tanier s textom

Róbert Šudík je majstrom na vymýšľanie rôznych žartíkov. K jeho vrcholným kúskom patrí tento.

"Kolega si v jednej hre písal na tanier texty. Celý spokojný si sadol za stôl, že si z toho taniera všetko pekne prečíta. No pokojný bol len do chvíle, kým som mu tesne predtým, ako mal začať hovoriť, ten tanier nevylízal. Skoro mi ho rozbil o hlavu. A ja som si ho ešte zlomyseľne doberal: ´A nechcel si ešte náhodou toto a nemal si na mysli aj to?´ Veľmi som sa z toho tešil."

Alena Ďuránová: Kolegovi nakreslili vulgárny obrázok

"Mali sme derniéru predstavenia Márna lásky snaha a dozvedeli sme sa, že kolega Šudík si na nás tri s Heňou Kecerovou a Táňou Polákovou vymyslel a napísal verše, ktoré chcel na javisku predniesť. Tak sme sa proti nemu spikli, pripravený papier sme mu ukradli a namiesto toho sme mu do obalu založili iný, na ktorý sme mu nakreslili veľmi vulgárne gesto. Keď došiel na javisko, otvoril si obal a my sme tam stáli spokojne sa usmievajúce a potešené, ako si ho vychutnáme. Nebol by to však Šuďo, keby si napokon nevychutnal on nás. Obal totiž zavrel, milo sa na nás usmial a začal si verše na nás vymýšľať priamo na scéne. Priznám sa, že sme tam plakali od smiechu. Bolo to skutočne na Oscara," smeje sa dodnes pri tejto spomienke herečka Alena Ďuránová.

Táňa Paľovčíková: Ušla jej fitlopta

Sólistka opery Táňa Paľovčíková si často spomína na to, ako sa v Predanej neveste vzbúrila fit lopta. "V podstate to bola situácia, ktorá sa dala očakávať, a bolo len otázkou času, kedy sa čosi podobné na javisku stane. Pani režisérka sa totiž rozhodla, že chce, aby Vašek sedel v istých častiach inscenácie na fitlopte a pohojdával sa na nej. Tá lopta bola na javisku aj inokedy a raz som ju mala hodiť kolegovi. Tomu sa však nepodarilo obrovskú loptu zachytiť, odrazila sa od neho a skončila v orchestrisku."

Samozrejme, že sa zľakla. Veď taká veľká lopta by mohla pri páde narobiť poriadnu šarapatu - viete si predstaviť, že by dopadla medzi sláčikárov? "Našťastie dopadla na miesto, kde nikto nebol, takže sa nikomu nič nestalo. My na javisku sme sa len dívali za ňou, no každý z nás vedel, že musí spievať ďalej, nech by sa dialo čokoľvek. Z orchestriska ju potom vyniesli preč, na javisko nám ju už radšej nevrátili..."

Nielen rekvizity vedia narobiť šarapatu. Pri verejnej generálke pred premiérou Verdiho opery Maškarný bál prišliapol tenor T. Paľovčíkovej šaty. "Ono sa to stáva pravidelne, že nám muži šliapu po dlhých šatách či vlečkách. Lenže tentoraz som sa zrejme veľmi mykla a šaty sa mi úplne roztrhli. Odtrhla sa mi celá sukňa, ešteže som pod ňou mala spodničku, takže diváci nič nevideli," spomína so smiechom.

Jaroslav Dvorský: Nohavice nevydržali nápor

Sólista košickej opery Jaroslav Dvorský nerád spomína na jednu z repríz Bohémy. Tragickosť záveru opery je podčiarknutá tým, že plachta, ktorá visí nad účinkujúcimi, po smrti Mimi začne klesať a prikryje všetkých protagonistov, okrem dvoch hlavných postáv. V jeden večer však plachta začala padať oveľa skôr...

"Musel som sa spod tej plachty vyhrabať, veď som mal ešte spievať," spomína J. Dvorský. "Ešte šťastie, že kolega sa zachoval duchaprítomne, ostal pod tou plachtou a rukou zahasil sviečku na stole. Inak by sa bola chytila. Bolo ťažké vtedy dospievať a nejako zachrániť tragickosť záveru opery."

V jednom predstavení sa o trapas na javisku postaral kostým. "Bolo to v opere Carmen. Mal som si kľaknúť k Michaele, keď som zrazu začul poriadne rupnutie. Nohavice mi praskli v rozkroku. Boli čierne a mne z nich začala vykúkať biela spodná bielizeň. Divákom to, samozrejme, neuniklo a ja som sa cítil príšerne. Navyše som vôbec nemohol z javiska odísť a dobrých dvadsať minút som ešte musel odspievať v prasknutých gatiach..." Hneď potom utekal do šatne, kde už na neho čakala garderobiérka s navlečenou ihlou. "Rozkročil som sa a ona nohavice zašila rovno na mne, aby som mohol o pár minút znovu vyjsť na javisko. Keď som túto operu šiel hrať znovu, najprv som si v šatni vyskúšal, či nohavice držia poriadne pohromade," dodal so smiechom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.