No "Karačoňa" (Vianoce) predsa len má u Rómov ešte svoje špecifiká.
KOŠICE. Rozdiely nenájdeme ani tak v prípade lahôdok štedrovečerného stola, ako skôr v oblasti tradícií. Tie dodržiava aj rodina Karola Adama, riaditeľa divadla Romathan v Košiciach.
Najdôležitejším zvykom je ten, že sa po štedrej večeri nesmie do nasledujúceho dňa zo stola nič odpratať.
"Robí sa to, aby ostala v dome hojnosť a pretrvala počas celého ďalšieho roka. Tiež sa nesmie chodiť po dome s prázdnym vedrom, lebo to prináša chudobu. A keď počas sviatkov išli rómski muzikanti hrať napríklad na Štefana, alebo na Silvestra, tak na nich manželky hádzali soľ, opäť v duchu toho, že soľ je nad zlato a prináša to peniaze a šťastie," vysvetľuje K. Adam, u ktorého doma však už tento zvyk nepraktizujú.
Zato však na Silvestra varia šošovicu a pirohy na sladko, aby bolo veľa peňazí. "Kurčatá sú zakázané. Lebo všetko, čo má krídla, odletí a odletelo by teda aj šťastie. U nás Rómov však peniaze nemyslíme mamonárskym spôsobom, ale skôr v zmysle hojnosti do domu, aby sme netrpeli hladom."
Kapor a rezne, ale i goje či marikľa
Hoci sú Rómovia pobožní a pred štedrou večerou sa modlia, do kostola nechodia a nerobia si ani krížik medom na čelo.
"Veríme však v Pána Boha. A držíme sa toho, že nerob nikdy druhému zlo, lebo to zlo sa vráti. Možno o mesiac, o rok, ale určite."
Z lahôdok nemôžu v rámci štedrej večere chýbať kapustnica, bobaľky s tvarohom a kapustou, šalát, vyprážané mäso a kapor.
"Tradičným rómskym jedlom sú goje. Máme to veľmi radi. Sú to hrubé črevá naplnené zemiakovou hmotou. Takou, ako keď sa robia placky. Niektoré rómske rodiny to vedia skvelo pripraviť, môžu byť aj pikantné... Najprv sa uvaria v hrnci a potom to dávame ešte opiecť do rúry."
Rómovia ešte podľa jeho slov zvyknú piecť aj marikľu, teda placku z múky pečenú na platni.
"Preto keď vidíte Rómov kupovať vždy veľa múky, tak to si pečú marikľu namiesto chleba. My ju napríklad máme radi aj s acidofilným mliekom. Je to také bežné rómske jedlo a u nás sa už vraví, že kto robí marikľu, tak je chudobný, lebo nemá na chlieb. Je to teda skôr tradícia. A vraví sa, že Rómovia jedia veľa aj vnútornosti, ale to preto, že v minulosti boli lacné a dalo sa k nim ľahko dostať. Teraz mám však pocit, že ich v dnešnej situácii musí jesť celé Slovensko..."
Málo alkoholu, darčeky skôr praktické
Čo sa týka alkoholických nápojov, na Vianoce "ide" najviac vodka. "Musí však byť kvalitná. My, Rómovia, však na Vianoce nepijeme veľa, len ako aperitív. Tieto sviatky oslavujeme decentne, a potom si to vynahrádzame na Silvestra."
Zatiaľ čo v minulosti nebolo zvykom dávať si darčeky a hlavné bolo dobre sa na "Karačoňu" najesť, teraz je to už rovnaké ako v bežnej slovenskej rodine.
"Deti už sú moderné, veď je 21. storočie. Tešia sa na darčeky, ktoré nosí Ježiško za to, že sa dobre učili a boli poslušné. Uprednostňujeme praktické darčeky ako oblečenie či knihy."
Po večeri rodina Karola Adama, ku ktorému prídu všetci traja synovia s manželkami a deťmi, oddychuje pri televízii.
"Je nás veru dosť. Matematiku som nikdy nemal rád, ale variť musíme veľa," smeje sa riaditeľ Romathanu, ktorý si ako muzikant aspoň na Vianoce nepúšťa doma hudbu.
"Len by som totiž kritizoval, ako to bolo zahraté a zaspievané. To už je skrátka profesionálna deformácia," dodáva.
Na záver pripája vinš: "AVEN BACHTALE PRE KADI KARAČOŇA BUT BACHT THE SAŠTIPEN ANDRO NEVO BERŠ" (Buďte šťastní na tieto Vianoce a veľa zdravia a šťastia v novom roku).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
