Je im u nás zima, nerozumejú niektorým zvykom, ale na vianočných trhoch sa radi zastavia. Najkrajšie sviatky v roku slávili ináč, až kým neprišli študovať alebo žiť do metropoly východu. Z cudzincov sa pomaly stávajú Košičania.

Moslim Ibrahim závidel susedom vianočné darčeky

Ibrahim (23) prišiel na Slovensko pred 6 rokmi. Prvý rok strávil v Bratislave učením sa slovenčiny, potom nastúpil na Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, kde mu do ukončenia štúdia ostáva už len rok.

Aj keď je moslim, Vianoce zažil aj doma v Sýrii: „U nás žijú aj kresťania, ktorí slávia Vianoce. A my ako deti sme žiarlili, že susedove deti majú darčeky na Mikuláša aj na Vianoce a my nemáme. Tak sme dostávali aj my a slávili sme naše sviatky navzájom – aj moslimovia kresťanské a kresťania moslimské."

Keďže sa mu v zime neoplatí cestovať domov, Vianoce trávi na Slovensku: „Prvé som strávil u strýka, ktorý tu žije už 25 rokov. Minulý rok som sviatky strávil s frajerkou, aj keď na Štedrý deň som bol chorý, takže som ostal sám na internáte."

Vianoce sú pre Ibrahima aj osobným sviatkom, výročím: „Pred troma rokmi na Vianoce ma zbalila moja priateľka. Skrátka ma v jednom podniku pozvala na niečo a dali sme sa dokopy."

Aj keď by sa mohlo zdať, že Vianoce na študentskom internáte bez rodiny sú smutné a menej slávnostné, opak je pravdou: „Vedenie z internátu na Jedlíkovej nám veľmi vychádza v ústrety. Urobia milú atmosféru, stromček, párty."

Ibrahim sa už čo–to naučil aj o slovenských zvykoch: „Prvýkrát mám na izbe postavený stromček a kúpil som si aj adventný veniec. Viem, že sa na ňom má zapáliť každý týždeň jedna sviečka. No a u frajerky na Vianoce budeme mať kapustnicu aj kapra, aj všetko, ako má byť."

Vianočné trhy v Sýrii nie sú, preto si ich Ibrahim vychutnáva aspoň u nás: „Je to pekná príležitosť stretnúť sa s ľuďmi, dať si niečo dobré a porozprávať sa."

Najväčší šok u nás zažil Ibrahim z počasia: „Keď som bol v prvom ročníku a bolo mínus 17 stupňov, desať dní som ani nevyšiel z internátu. Nemohol som. Vonku bola veľká zima. Aj keď som si obliekol všetko, čo som mal v skrini. Teraz si už zvykám, no stále mi je zima."

Päť rokov v cudzine človeka zmení. Cíti sa už ako Košičan? „Samozrejme. Mám to tu rád, Košice sú čarovné mesto. Sú tu milší a skromnejší ľudia ako na západe. A keď hrá HC Košice, fandím jednoznačne im."

Francisco by chcel bobaľky s kapustou častejšie

Francisco (28 - na snímke) sa pred štyrmi rokmi rozhodol istý čas stráviť na Slovensku. Vtedy do jeho života zavítala láska, a tak si sympatický Španiel po skončení študijného pobytu našiel v Košiciach aj prácu.

Tradičné Vianoce u potenciálnych svokrovcov na východe boli preňho prekvapením: „Napríklad jedli surový cesnak. Potom mi svokor dával krížik na čelo, čo mi pripadalo vtipné. Alebo zvyk – kto vstal od stola prvý, ten mal aj prvý zomrieť. Takže mal vstávať najskôr najstarší, čo som tiež nevedel. Veľmi mi chutia napríklad bobáľky s kapustou. Škoda, že sa robia iba na Vianoce, dal by som si ich aj cez rok."

Vianoce v Španielsku vyzerali počas Franciscovho detstva ináč: „Nemali sme tradíciu dávania darčekov na Štedrý deň, bola to pre nás cudzia, americká záležitosť. Najdôležitejší deň bol 6. január, sviatok Troch kráľov. Vtedy sme dostávali aj darčeky. Teraz ich dostávame dvakrát – na Vianoce aj na Troch kráľov." Španieli nemajú ani typické vianočné jedlo. Povolené je hocičo.

Tohoročné sviatky oslávi pre zmenu doma v Malage: „Keď som predtým prišiel domov na Vianoce, mama mi hneď na letisku dala rukavice a vetrovku, lebo bolo iba 15 stupňov. Ale mne bolo teplo, nepotreboval som to." Zvyknúť si na sneh nebolo pre Francisca jednoduché, keďže doma ho zažil iba dvakrát.

Ešte šokujúcejšie bolo preňho používanie pyrotechniky počas silvestrovských osláv: „U nás sme mohli používať iba malé petardy. Tu rodičia kupujú deťom aj veľké rakety. Ja mám pred nimi rešpekt, lebo to nie je bezpečná hračka."

Jeho obľúbenou silvestrovskou tradíciou je aj jedenie bobúľ hrozna: „Posledných 12 sekúnd roka má človek zjesť každú sekundu jednu bobuľu. A keď to zvládne, bude mať nielen nafúknuté líca, ale aj šťastie v nasledujúcom roku."

Ianovi vianočný kapor veľmi nechutí

Aj 23-ročný Dublinčan Ian si vybral pre vysokoškolské štúdiá Košice: „Už piaty rok tu študujem veterinu a som spokojný. So štúdiom aj s počasím. U nás je stále okolo 10 stupňov a mokro. Tu sa vám to pekne strieda."

Posledné dva roky trávi Ír sviatky v Košiciach: „Minulý rok sme boli u švédskych kamošov v byte v centre mesta, kde nám oni prichystali ich tradičné jedlá. Vy zvyknete jesť napríklad kapra, ale ten mi až tak nechutí. Som zvyknutý na morku so zemiakmi a zeleninou." Takže typické americké Vianoce? „Nie, oni tú tradíciu prebrali od nás. Sú to naše Vianoce."

Aj keď je štedrá večera 24. decembra, írske deti si darčeky pod stromčekom nájdu až ráno o deň neskôr. Zvykneme si povzdychnúť, že sviatky sú už len zlátaninou reklamných a obchodných trikov. Ian to ale vidí ináč: „Prežívanie vianočného času je u vás tradičnejšie, milšie. Nie je až také komerčné ako u mňa v Dubline. Máte aj vianočné trhy, čo my nemáme. Rád chodím na tie vaše."

Maryane sa páčia košické trhy

Ukrajinka Maryana (28) žije v Košiciach už tri roky. Vydala sa za Ukrajinca, ktorý žil od detstva na Slovensku a našla si tu aj prácu v IT firme. Ona je gréckokatolíčka a Vianoce slávi až v januári podľa juliánskeho kalendára.

Preto 24. december nie je pre ňu ten najdôležitejší deň. „Na vaše Vianoce budeme tu v Košiciach. Upečiem makovník, urobím rybu a chcela by som prvýkrát pripraviť aj bobáľky, lebo my toto jedlo nerobíme. U nás v rodine vtedy nebúchame, nevysávame, neperieme, proste svätíme. Zvykneme si aj štrngnúť, lebo katolíci majú Vianoce a ideme do kostola."

Ukrajinské sviatky štartujú až v novom kalendárnom roku a v mnohom sa podobajú na tie tradičné slovenské. „Všetko sa začína mesiac pred Vianocami, kedy držíme pôst. V stredy a piatky sa zdržiavame alkoholu, mäsa a žúrov. Vianoce máme 7. januára."

Deň predtým je prísny pôst, a keď vyjde prvá hviezda, rodina si sadne k večeri. Na roh stola dajú trocha sena a cesnak ako symboly zdravia, zapália sviečku a pomodlia sa. „Na stole je jeden tanier navyše, to je pre zosnulých. Pôstna večera pozostáva z 12 chodov jedla, ktoré je pripravené bez masla, masti a mäsa. Nejeme vtedy ani koláče. Niekde sa nepije ani alkohol." Jedlá sa pripravujú napríklad z pšenice, kapusty, fazule a hrachu a nechýba boršč. Rodina večeria oblečená v krojoch.

Na Vianoce nedostávajú ani darčeky. Tie im Mikuláš (na východe krajiny Dedo Mráz) dá pod vankúš ešte z 18. na 19. decembra. „Ja som sa narodila 18. decembra a hovorili mi, že ma priniesol Mikuláš. Ako malá som sa veľmi čudovala, ako to mama urobila, že som bola pod vankúšom a nezadusila som sa."

Siedmy január je prvý deň po veľkom pôste, čomu zodpovedá aj honosnejšie mäsitejšie jedlo a návšteva kostola. „Všetci sa chodíme navštevovať, spievame, vinšujeme, je to pekné."

„Milujem vianočné zvyky a tradície. Bývala som v meste Ľvov, ktoré je trikrát väčšie ako Košice a tam sme to dodržiavali takmer všetci. Tu vraj iba niekde na dedinách."

Čo sa ale Maryane na Košiciach páči, sú vianočné trhy, kde stretne veľa ľudí. „U nás sú trhy možno len štvrtý rok, takže je ich málo."

Ďalší rozdiel je, že na Ukrajine nezvyknú mať adventné vence ani kalendáre. „Ako malá som mala kamarátku, ktorá dostávala adventný kalendár s čokoládkami a to bolo pre mňa niečo zázračné."

Keď bude mať Maryana deti, bude chcieť, aby aj ony dodržiavali sviatočné zvyky. „Naučím ich spievať slovenské aj ukrajinské koledy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.