Pekne upravené jedlo, farebne i chuťovo vhodne zladené, pekne upravený stôl, čistota a pokoj v miestnosti patria na Vianoce neodmysliteľne k sebe.

Stolovanie má spĺňať tri funkcie. „Predovšetkým je to hľadisko účelnosti, estetické a zdravotno-hygienické,“ hovorí Alžbeta Čorňáková z hotelovej akadémie. Vraví, že hnev, strach či nepokoj môžu nepriaznivo vplývať na vylučovanie tráviacich štiav.

Zrakové, čuchové a sluchové vnemy môžu pomocou podmienených reflexov priaznivo alebo nepriaznivo vplývať na pochody trávenia.

„V stolovaní v domácnostiach môžeme veľa zlepšiť. Na trhu je dostatok jednoduchého hladkého porcelánu a skla ako aj účelného nábytku. Nie je dobré, ak si nedoprajete pekne upravený stôl a vkusný riad pre vlastnú rodinu,“ uviedla A. Čorňáková.

Je účelnejšie kupovať vkusné súpravy hladkých tvarov aj farebne ladených, napríklad do pastelových farieb, ako opatrovať drahé, bohato a neraz nevkusne zdobené veľké súpravy, ku ktorým sa po rozbití nedá nič dokúpiť.

Príkladné správanie pri stole

Tam, kde sa schádza rodina k jedlu, a mala by sa stretať aspoň raz cez deň, mal by sa stôl prestierať obrusom. Dáva to jedlu i jedeniu slávnostnejší ráz a núti k príkladnému správaniu všetkých členov rodiny.

„Pre deti možno používať farebné obrusy, na ktorých nie sú prípadné drobné škvrny také badateľné,“ povedala Čorňáková.

Zmysel pre správne, to znamená účelné a pekné stolovanie, treba pestovať od detského veku. Dieťa má mimoriadnu schopnosť napodobňovať.

„Netrpme zlozvyky pri jedení, ako je búchanie príborom, oblizovanie noža, mľaskanie a chlípanie, aby sa dieťa, až vyrastie, nemuselo hanbiť za svoje správanie.“
Jedenie bez chvatu má byť prirodzenou vecou

Do kultúry stolovania patrí pekne prestretý stôl, čistá, úhľadná miestnosť, pokojné prostredie, tiché narábanie príbormi. Jedenie bez chvatu by malo byť úplne prirodzenou vecou. Nečistý stôl so zvyškami jedál, zle umytý príbor, tmavá, zle vetraná miestnosť, neupravení stolovníci alebo obsluhujúci, hlučný rozhlas, štrnganie príbormi a chvat môžu spôsobiť tráviace poruchy, ktoré sa neskoršie môžu prejaviť aj na zdravotnom stave,“ zdôraznila Čorňáková.

K jedeniu by sme mali pristupovať vkusne, čisto upravení, učesaní, s umytými rukami, čo je nevyhnutnou hygienickou požiadavkou. „K stolu a do jedálne by sa nemalo vstupovať v šatstve, ktoré nepríjemne zapácha,“ dodala Čorňáková.

Misu s jedlom podávame z ľavej strany

Viete, ako správne obslúžiť svojich blízkych? Tu je zopár pravidiel, ktoré by ste mali určite vedieť.

Polievku podávame v polievkovej mise, ktorú postavíme na stôl aj s naberačkou a hostia si naberajú sami.

„Ak podávame polievku pre malý počet osôb, môžeme ju podávať na stôl už v tanieroch, alebo ju rozniesť v šálkach na tácni, čo je menej obvyklé. Použité taniere zbierame a vymieňame za čisté vždy z pravej strany hosťa,“ hovorí Alžbeta Čorňáková z hotelovej akadémie.

Rybu predkladáme na mise s vidličkou a lopatkou

Tanieriky na predjedlo roznesieme po polievke a položíme z pravej strany hosťa na plochý tanier. „Rybu predkladáme na mise s vidličkou a lopatkou alebo s vidličkou a veľkou lyžicou. Keď obsluhujeme každého hosťa osobitne, misu s jedlom podávame vždy zľava. Mäso podávame pokrájané na podlhovastej mise s podávacím príborom - lyžicou a vidličkou. Keď podávame pečené mäso vcelku, dáme ho na podlhovastú misu s nožom a vidličkou,“ uviedla A. Čorňáková.

Prílohy podávame na misách

Omáčku podávame v omáčniku s malou naberačkou. Prílohy podávame na okrúhlych alebo hranatých misách s lyžicou a vidličkou alebo len s lyžicou. „Na múčnik prestierame dezertné tanieriky alebo podľa potreby misky. Múčnik dáme na stôl s lopatkou na múčnik. Ak nie je ešte pokrájaný, aj so širokým nožom. K mäkkým múčnikom dáme lyžičku.“

Na stole má byť len jedlo, ktoré je práve v poradí

Na vedľajší stôl, prestretý bielym obrusom, pokladieme misy s pripravenými jedlami, potrebné tanieriky, príbory, poháriky a papierové servítky. Na stôl podávame misy vždy len s tým jedlom, ktoré je práve v poradí, aby nevznikol zmätok a neporiadok.

„Kávu môžeme podávať po skončení jedla na prestretom stole alebo na stolíku pri kreslách, kde sa hostia neskoršie usadia. Nápoje nalievame vždy z pravej strany, nikdy nie cez stôl. Hrdielko fľaše obviažeme papierovým obrúskom, aby sme nekvapli na obrus.“ Fľaše nemajú stáť na stole, ale na príručnom stolíku.

čor

Vedeli ste?

Prestieranie pri slávnostiach

Keď si chceme uctiť rodinných príslušníkov, prestrieme pekný biely obrus a stôl vkusne ozdobíme, avšak〜 s citom pre mieru.

Pri slávnostných príležitostiach ako sú Vianoce stôl ozdobíme kvetinami a vkusne poskladanými servítkami.
Vázičky majú byť nízke a stabilné, kvetiny drobné a rovnakej farby.

Ak podávame viac druhov jedál, mali by sme vždy vymeniť tanier aj príbor. Hlavne, ak podávate dva druhy mäsa. No na začiatku hostiny smie ležať na stole iba jeden veľký príbor na jedenie.

Na múčnik môžeme použiť jeden dezertný tanierik, aj keď ich podávame niekoľko druhov.

Pred Štedrovečernou večerou sa dobre uplatní aperitív (alkohol povzbudzujúci chuť do jedla). Na príručnom stolíku máme pripravené fľaše s alkoholickým nápojom alebo minerálkou, na ktorý po naliatí stolovníkom fľaše odkladáme. Preto má byť poruke tomu, kto nalieva.

Jednotlivé chody by sme mali zostaviť do takéhoto poradia: aperitív, polievka, predjedlo, ryba, ľahšie mäso so šalátom, zverina alebo mäso s omáčkou, syr, múčnik, ovocie, čierna káva. Aj keď niektoré chody vynecháme, poradie treba zachovať.

Na stole sa nesmú hromadiť použité taniere alebo misy s jedlom. Jednoduchšie je postaviť misu s jedlom na stôl, ako obslúžiť každého stolovníka osobitne.

Zistili sme

Správanie pri stole

K stolu pristupujeme vždy upravení, učesaní, s čistými rukami.

Stoličky hrmotne neodstrkujeme a zasadneme vždy až po starších. K jedlu prídeme vždy včas, aby na nás ostatní nemuseli čakať.

Pri stole sedíme rovno, nohy na kríž neprekladáme, lakte držíme pri tele a pohybujeme len zápästím a predlaktím. Hlava má byť mierne naklonená nad tanier.

Jeme potichu, nechlípeme, nemľaskáme a neštrngáme príborom. Pri jedle má byť prostredie príjemné, preto smutné udalosti, nechutné a nepríjemné veci nespomínajme. Hádky a riešenie vzrušujúcich problémov pri jedení môžu byť príčinou žalúdočnej nervozity.

Ak je jedlo horúce, počkáme, kým trochu vychladne. Nikdy do taniera nefúkame, ani jedlo nemiešame.
Nejeme veľmi rýchlo.

Keď máme plné ústa, nehovoríme. Na tanier si naberieme iba toľko, koľko zjeme.

Polievkovú lyžicu držíme v pravej ruke tesne pri konci. Podopierame ju prostredným prstom a palcom. Lyžicu nenaplníme úplne, aby nám polievka nestekala do taniera. l Veľkú závarku najprv lyžicou prekrojíme a potom po kúskoch vkladáme do úst.

Rezance alebo kapustu naberáme v polievke tak, že okraje lyžice pritisneme k tanieru, čím ich prekrojíme, aby neviseli cez lyžicu.

Mäso a príkrm jeme vidličkou a nožom, pričom neodkrajujeme veľké kúsky. Mäso od kostí odkrajujeme; v spoločnosti nikdy kosti neberieme do rúk.

Omáčku vyjedáme tak, že ju nožom nanášame na vidličku s tuhou potravou. Naberať omáčku na nôž a jesť priamo z neho je neslušné, tak isto aj oblizovanie noža. Nôž nepatrí do úst!

Jedlá, ktoré netreba krájať, jeme vidličkou v pravej ruke.

Rybu jeme vidličkou a lopatkovitým nožom, ktorým odstraňujeme kosti. Ak nemáme nôž na rybu, použijeme obyčajný, alebo jeme len vidličkou, ktorú držíme v pravej ruke, a pomáhame si kúskom pečiva alebo chleba, ktorý držíme v ľavej ruke.

Chlieb ani pečivo neodhryzujeme, ale ľavou rukou odlamujeme malé kúsky.

Múčnik jeme múčnikovou vidličkou, ktorá má jednu nožičku širšiu a tenšiu, lyžičkou alebo múčnikovým príborom, t. j. malou vidličkou a nožom, najmä ak je múčnik mastný.

Po jedle si utrieme ústa servítkou a len potom sa napijeme z pohára. Od stola vstaneme, až keď dojedli ostatní; odbiehať od stola pri jedení je nezdvorilé.

Autor: čor

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.