Podľa pána Petranského sa vláda Radičovej v uplynulom roku snažila o „likvidáciu politickej nezávislosti ústavu“. Novela zákona o ÚPN, ktorý pripravila komisia okolo premiérky a vláda schválila (v decembri, dosluhujúca), údajne nie je nič iné, než „účelová zmena, ktorá má vytvoriť predpoklady na personálne preobsadenie orgánov.“
No. To „údajne“ si ako poistku nechajme, keďže vzápätí sa ozval šéfporadca Balázs a vyhlásil, že pán Petranský klame. V poriadku, je možné, nezaujatou osobou v tejto kauze zaiste nie je. Podstatné je iné. Arbitra, samozrejme, robiť nemôžeme, avšak prudkosť reakcie toho Balázsa, ktorý mlčal pri desiatkach iných, nepomerne ostrejších útokoch proti premiérke, necháva tušiť veľmi vyhrotené pozadie sporu. Alebo azda presnejšie, akéhosi zápasu, ktorý pozíciu Radičovej a vlády kompromituje sám osebe.
Kompromituje preto, lebo v otázke ÚPN môžu byť odborné pochybnosti o súčasnom fungovaní inštitúcie. To je však dosť málo na radikálny zákrok typu rekonštrukcia od pivnice po povalu pred uplynutím mandátu. Problém ani nie je s novelou – časy sa menia – ale predovšetkým s konfliktom, ktorý sa obnažuje. Vrhá totiž tiene aj na spory, v ktorých o legitímne zdôvodnenie núdza nie je.
A sme späť u GP a NS, čo sú vážnejšie záležitosti. Obomi situáciami, či okolo Harabina, či Čentéša, ktoré vytvorili, zanecháva (ex)koalícia Slovensko v znamení nie reformy týchto mocí, ale inštitucionálnej vojny. V obraze, ktorý sa naskytá, nie je podstatné, čia je vina, že voľba prokurátora eskalovala v brutálny politický zápas, ktorý zostal visieť v pate (Gašparovič – Čentéš). A o politickej zodpovednosti za to, že disciplinárne konania proti Harabinovi smerujú tamtiež, by bolo nemiestne aj hovoriť. Za rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré minulý týždeň prerušilo procedúru vedenú proti predsedovi NS, ministerka Žitňanská zaiste nemôže. (Ani za ďalší verdikt, ktorým sám ÚS vylúčil z rozhodovania troch vlastných sudcov.) Podobne parlamentná väčšina, ktorá tajne a regulárne zvolila Čentéša, nezodpovedá za Gašparoviča, ktorý sa nedávno nechal počuť, že menovanie generálneho prokurátora nepovažuje už ani za „treťoradú záležitosť“...
Iste, iste. To všetko je však, žiaľ, tiež treťoradé. Práve v zrkadle, ktoré nastavuje streľba okolo ÚPN, sa umocňuje dojem štátu, ktorý zostáva rozbombardovaný mocenskými zápasmi. Konflikt, ktorému nevidieť legitímny a nezvratný zmysel, posilňuje podozrenie, že politická anexia inštitúcií, dobývanie územia je to, o čo ide vždy až v prvom rade. To rozleptáva dôveru aj v procesy, kde na pochybnosť o nutnosti výmeny-zmeny-reformy priestor nie je.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
