„Na Vianoce sa teším celý rok. Vtedy sa totiž môj dom premení na čaro. Čaro Vianoc. V Nemecku žijem už 36 rokov, tam sa vianočne dekorovalo vždy, niekto viac, iný menej, no ja osobne preháňam. Dom mám vyzdobený od novembra, od začiatku adventu. Skrátka to zbožňujem," vysvetľuje Eva. Pred jej domom teda môžete vidieť asi trojmetrové maľované sane s Mikulášom, kopec svetielok, girlánd, všetko je vysvietené, vyčačkané...
Kým mnohých z nás prípravy Vianoc pripravia aj o posledné sily a zvyšky nervov, speváčka má réžiu sviatkov pevne v rukách. „Stres? Nie, ten som nikdy nemala. Darčeky kupujem stále počas roka, takže ich už dávno mám kompletné aj zabalené. Skrátka len počúvam, čo moji najbližší a priatelia chcú, alebo potrebujú."
Bez kostola nie sú sviatky
Keďže žije v Nemecku, snaží sa skombinovať slovensko–nemecké tradície. Nevie si predstaviť, že by mala na Ježiška čakať pod palmami, v horúcom piesku. Už to zažila a nechce si to viac zopakovať. „Na Vianoce potrebujem sneh, zimu, polnočnú omšu, kapustnicu a najmä domov, kde som so svojou rodinou. Aj s mojou mamičkou, ktorá u mňa, odkedy som oficiálne v Nemecku, každý rok trávi nielen Vianoce, ale celý december. Len na Silvestra už odchádza do Bratislavy," vysvetľuje Eva. Spolu s mamou si vychutnáva nielen pečenie, ale najmä dvojjazyčné koledy. „Mama ich spieva v slovenčine, a ja v nemčine."
„Neviem si predstaviť sviatky bez návštevy kostola. Viera mi dodá silu, pokoru, viem, prečo žijem. Snažila som sa to vštepiť aj môjmu synovi. V našom rýchlom živote sa treba zastaviť, zostať chvíľu pri horiacej sviečke, zamyslieť sa a byť sám so sebou, so svojimi myšlienkami."
Ráno oslavuje meniny, večer Vianoce
A ako vyzerá slovensko–nemecký Štedrý deň Evy a Petra? No ako inak, ak nie veselo!? Veď Eva má v ten deň meniny! „Oslavujeme už pri raňajkách. O pol piatej zájdeme do kostola a odtiaľ sa ponáhľame domov, aby sme dokončili večeru. Všetko ostatné, slávnostný stôl, dekorácie i stromčeky mám už pripravené," vysvetľuje Eva, ktorá množné číslo stromčeky, nepoužila náhodou.
„Nuž, mám ich desať. Jeden veľký, živý, voňavý, so striebornými guľami a ozdobami, zvyšné sú umelé a v rôznych veľkostiach. Samozrejme, nechýbajú jelene a veľké jasličky. Je to starožitnosť, ktorú sme zdedili po manželových rodičoch a zanecháme to synovi."
Slávna kapustnica i Ježiškov prípitok
„Mávame asi desať druhov suchého pečiva, niektoré sa u nás ponúka a papká celý advent. Už na konci novembra som mala vanilkové rohlíčky. No na Štedrý deň ich však už nesmiem mať na stole. Inak by to znamenalo, že neboli dobré, tak sa tu zvykne hovoriť o kuchárkach. A určite upečiem vianočnú tortu, čokoládovú."
Štedrovečerné menu je slovenské, Eva v tomto smere nepodľahla nemeckej kuchyni. „Moju slávnu – Evinu kapustnicu robievam už deň vopred. A budeme mať aj rybu, no nie kapra. Toho nemáme radi. Samozrejme, nemôže chýbať to najdôležitejšie, oblátky s medíkom a „Ježiškov prípitok" – teda zohriaty rum, med, trošku vody a pomarančová šťava," vyvoláva chúťky Eva, ktorá si so svojimi blízkymi pri večeri zaspieva aj tradičnú Tichú noc.
Parádna žranica v hoteli
Aj Prvý sviatok vianočný je u Mázikovej špeciálny. V ten deň zostáva jej kuchyňa zatvorená a spolu sa vyberú na vianočný brunch – tradičnú akciu luxusných reštaurácií a hotelov. „Hrá tam hudba, majú krásny stromček a je tam veľa šťastných ľudí a dobrých jedál. Začína sa poludňajším prípitkom a potom až do popoludnia papkáš, kým nepukneš. Pre istotu mám vždy voľnejšie oblečenie," smeje sa Eva. Po lukulských hodoch nasleduje potrebná a žiadaná prechádzka vyzdobenými ulicami a domáca pohoda, pretože na ďalší deň bude u nich rušno. „Podávam obed pre celú rodinu – kapustnicu, pečiem kačku, robím knedľu i kapustu a sladkú bodku v podobe torty. No a keď sa zobudíme, je po Vianociach. Ale to nevadí, lebo po Vianociach, je vlastne pred Vianocami."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
