omienky má práve na sviatky z detstva. Ako prežíval Vianoce po Nežnej revolúcii, na čele ktorej stál, či sa mu páčil Štedrý večer prežitý v teple i aké tradície prežívajú v ich rodine, to nám prezradil v rozhovore.
Čo je vaša prvá asociácia, keď sa povie Vianoce?
- Vianoce sú pre mňa časom, kedy sa prestanem ponáhľať a myslieť len na organizačno-technické veci. Nielen ten deň, ale aj samotná príprava sviatkov so všetkým, čo k tomu patrí, navodzuje veľmi príjemnú atmosféru, vďaka ktorej mám Vianoce rád. Preto po niekoľkých pokusoch tráviť ich v teple, som odchod do zahraničia o niekoľko dní presunul a Štedrý deň si užívam doma. Má to jediné nebezpečenstvo – človek, neviem prečo, má v tomto čase nutkanie veľmi veľa jesť a menej sa hýbať, čo má potom za následok prírastok na váhe.
Vy ste to ale vyriešili šalamúnsky odchodom na dovolenku hneď po sviatkoch. Tam všetky kilá určite hravo zhodíte.
- (Úsmev) My však odchádzame z iného dôvodu. Zimy v mestách bývajú dlhé a nepríjemné, takže si ich dovolenkou skracujeme. Odkedy sme to vyskúšali, absolútne sa nečudujem sťahovavým vtákom.
Pár Štedrých dní ste strávili v teplých krajinách. Mali vôbec atmosféru Vianoc?
- Vôbec nie. Bola to len taká hra na Vianoce.
A ako vyzerajú Vianoce u vás doma?
- Odkedy bývam v rodinnom dome, kupujem strom v kvetináči, postavím ho za okno a na jar ho zasadím k domu. Takto máme na záhrade už niekoľko ihličnanov. Žiaľ, nepodarilo sa to so všetkými, pretože niektoré som neopatrne kúpil na Slovensku, a keď som ich vybral, zistil som, že nemajú korene.
Prežívate tieto sviatky aj duchovne?
- Nepreháňam to. Rozhodne netrávim štyri dni meditáciou. Ale spomalím, uvažujem o iných veciach, ako sú každodenné starosti, myslím na svojich blízkych - ktorí žijú, ale aj na tých, ktorí už medzi nami nie sú.
Je to pre vás aj čas rekapitulovania, plánov a predsavzatí?
- Zásadné predsavzatia si koncom roka nedávam, pretože viem, že ich nesplním. Mám už dosť skúseností na to, aby som vedel, že predsavzatia si treba dávať vtedy, keď dozrie rozhodnutie, a nie, keď je v kalendári nejaké číslo.
Aké boli Vianoce vášho detstva?
- Chudobné. Spájajú sa mi s vôňou pomarančov a chuťou čokolády, pretože to bývalo spravidla iba na Vianoce. A tiež, že sme boli ako rodina spolu. Lebo ani to nebývalo pravidlom.
Vravíte, že Vianoce vášho detstva boli chudobné. Vnímali ste ich tak aj vtedy?
- Nie. Zo všetkého, čo som dostal, som mal veľkú radosť. A hlavne, pod stromčekom nikdy nechýbali knihy, a to bol pre mňa najväčší darček. Vždy som totiž veľmi veľa čítal. Patrilo to k akémusi rodinnému zvyku. Prečítal som všetko, od rozprávok po mayovky.
Ktoré Vianoce by ste označili ako najkrajšie?
- Najčastejšie si spomínam na tie, keď sme bývali u starej mamy na lazoch. V ten deň mali za nami prísť aj moja mama a najstarší brat. No napadlo strašne veľa snehu a dostať sa k nám znamenalo brodiť sa 7 kilometrov pešo cez les. Prišiel večer, mamy, ani brata nikde. Boli to teda Vianoce bez darčekov. Najedli sme sa a šli sme spať. Asi o hodinu nás obaja zobudili. Doniesli nám knihy a darčeky. Takže Vianoce zas ožili. (Úsmev)
Rodina je teda neodmysliteľnou súčasťou vašich Vianoc.
- Bezpochyby! Myslím si, že práve toto sú dni, kedy si človek rodinné vzťahy uvedomuje najviac.
Stretávate sa počas nich so všetkými deťmi?
- Nie. Ale voláme si.
Čo vám počas Vianoc nesmie chýbať?
- Stromček, typické jedlá a najmä to pozastavenie sa. Rituály sa v našej rodine dodržiavajú pomerne vlažne. Nelúpeme orechy, nejeme med, ani neodriekame naučené veci. Ale nechýba nám kapustnica s hríbmi, opekance, vyprážaný kapor, ani majonézový šalát. Skrátka, samé zdravé veci. (Smiech)
Je pre vás čaro Vianoc ešte stále zachované?
- Je to skôr spomienka na Vianoce z detstva. Prežíval som to s deťmi a zdá sa, že to čo nevidieť budem prežívať s vnukmi. Len neviem, či to pre nich bude to isté, čo to bolo pre nás. Veľa vecí sa za tých 60 rokov zmenilo. Už len tým, že pre nás tieto sviatky trvali pár dní a teraz vyskakujú z každého rohu už takmer dva mesiace pred ich začiatkom. Vnímam to ako veľké komerčné zneužitie.
Vaše detstvo bolo pomerne pohnuté. Otec skončil ako nepriateľ socialistického štátu vo väzení, skonfiškovali vám dom, presťahovali ste sa k starým rodičom na lazy, rodičia sa rozviedli... Ako ste ho vnímali vy?
- Ako veľmi pestré. Nenudil som sa. Všeličo som sa naučil. Žiadna práca, od umývania riadu, po nosenie uhlia či práce na poli a okolo domu mi nie sú cudzie. Považujem to za veľký prínos.
Aký vzťah k peniazom vo vás núdzne obdobie, ktoré ste prežili, vyformovalo?
- Už v detstve som si zarábal, takže odvtedy sa formoval môj vzťah ku kapitálu. (Smiech) No peniaze sa pre mňa nestali niečím, kvôli čomu by som si ubližoval. Pre život sú dôležité, pretože pre mňa sú synonymom slobody. Že môžem byť dnes tu a zajtra inde. To je však v mojom vnímaní ich najväčšia hodnota. Nad tento rámec ma nezaujímajú.
Jedny Vianoce ste prežili vo Francúzsku. Aké boli?
- Iné ako u nás. Závisí to, samozrejme, na tom, kde ste. Ja som bol v Paríži a v Nancy. Na stole boli skôr ustrice ako kapustnica a v spoločnosti, v ktorej som sa pohyboval, panoval k nim vlažnejší vzťah. Čo si ešte pamätám je, že tam bolo všade veľmi veľa svetla. Všetky stromy boli ovešané žiarovčičkami. Pomaly sa to už dostáva aj k nám, no vtedy to tu bolo nepoznané.
Nečudujete sa dnes, prečo ste sa po dvoch rokoch vo Francúzsku vrátili na Slovensko?
- Dlhé roky som sa tomu čudoval, od roku 1989 sa tým už nezaoberám. No ja som veľmi presne vedel, prečo sa vraciam. Všetci bratia s rodinami boli preč a mama ležala vo veľmi ťažkom stave v nemocnici. To bola situácia, v ktorej som nemohol konať inak.
A čo Vianoce 1989? Predpokladám, že mali pre vás zvláštnu príchuť.
- Samozrejme. Boli to prvé slobodné Vianoce a pre mňa naozaj výnimočné. Aj keď som ich prežíval nekonečne unavený. No uvedomoval som si, že sú zlomové. Boli prvé, kedy vlastne dostali darček všetci – zmenu života bez toho, aby sa preliala krv. To bolo úžasné, pretože také hodnoty ako je sloboda sa málokedy zrodia bez toho, aby boli vyvážené ľudskými životmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
