Mnohí vás vnímajú ako novodobú Emmu Destinnovú, teší vás to? Ste vlastenka?
- Ak mám niečo v sebe zakorenené, tak je to práve láska k našej zemi... nie je miesto na svete, kde by som sa cítila lepšie a tak ako sa už môj syn narodil ako svetoobčan, som ja česko-slovenská speváčka, ktorá má poslanie baviť ľudí. Svet ma neláka, môj svet je tu. Emma Destinnová je aj pre mňa obrovský pojem, bola už vo svojej dobe nadčasová a pokiaľ sa niekto len málinko v myšlienkach venuje nejakému zrovnaniu, tak mi neobyčajne lichotí, ale asi by som mu to vyhovárala.
S obľubou hovoríte, že koniec roka je vždy akási "jazda na tigrovi" a že to máte rada. Čo vo vašom živote teda znamená slovo risk?
- Nie som súťaživý typ, ani zbytočne neriskujem a aj cez všetku spontánnosť mám veci premyslené. To ale neznamená, že by som sa bála zmien, alebo že by som sa vyhýbala chybám. Naopak mám rada všetko nové a po rokoch v umeleckej brandži som sa naučila byť v mnohom flexibilná.
Váš hlas rozospieva ulicu aj rozplače vplyvných. Keď toto spevák dokáže, je jeho poslanie splnené?
- Pokiaľ v ľuďoch vyvolám emócie, potom je všetko tak, ako to má byť. Pre toto povolanie sa človek nerozhoduje, pre to sa rodí... A ja, aj keby som pred tým kľučkovala ako zajac, rovnako by som pred ním neutiekla. Som šťastná na javisku a to nie pre obdiv seba, ale pre obdiv toho, čo mnou prechádza. To niečo, čo sa nedá kúpiť, to niečo, čo proste je, alebo nie je, to považujem za dar, ktorý ja ďalej rozdávam."
Ako sa podľa vás pozná pravá láska?
- Každá je tá pravá. V ten jeden okamih ju stretávame na kratšiu či dlhšiu dobu a nemyslím si, že tá veta "a žili spolu až do smrti" je to, o čo tu ide. Stretávame sa preto, aby sme si vymenili nejaké informácie a pokiaľ sa tak stane, nesmie sa človek báť ísť ďalej. Niektoré vzťahy mi svojou urputnosťou za každú cenu udržať sa pripadajú ako hra na bobríka odvahy v táboroch. Ale je to viac sebatrýzniteľské ako múdre. Ľudia sa boja odchádzať zo strachu, že už nič nepríde, ale ak nenechajú odísť čo je mŕtve, tak sa už nič nenarodí, nič sa nedozvedia, nič sa nenaučia. Pravá láska je tá, ktorá nedáva putá, reťaze, tá ktorá nemá pravidlá ako nejaký šport, pravá láska je tá, ktorá nezamyká dvere, ale ich naopak otvára. Je to tá láska, ktorá dáva krídla, ale akonáhle začne z krídiel trhať perie, tak rýchlo od nej preč."
Ženy milujú kvety. Kedy a od koho ste dostali tie prvé a kedy zatiaľ tie posledné?
- Nepamätám si tie prvé, ale posledné áno. Bola to kvetina, s ktorou vystupoval víťaz našej talentovej súťaže. Jeho výkon bol neuveriteľný. Celé som to sledovala so zatajeným dychom, cez slzy v očiach. Keď skončil, nemala som rukách silu na potlesk a vedela som, že sme našli víťaza. Dostala som od neho modrý kvet a mám ho medzi svojimi pokladmi. Je to najväčší talent, aký som kedy videla.
Chceli ste si niekedy z nešťastnej lásky vziať život?
- Práve z lásky k svojej rodine a svojim blízkym by som podobnú hlúposť nikdy neurobila. Ja som "slávik" a nie labuť. Život je nádherný a milujem ho práve preto, že za kopcom je údolie, po noci príde deň, po víťazstve prehra... mám to tak rada a tak ako sa rada smejem, aj rada plačem. Nešťastná láska? Je to rozprávka o smútku, ktorý je jeden z najhlbších pocitov, užite si to a hurá do hľadania tej šťastnej.
Veríte, že ako matka dokážete múdrymi radami a skúsenosťami ochrániť svojho syna Filipa od vopred prehraných milostných dobrodružstiev? Matky na to predsa väčšinou majú cit.
- Keby sa skúsenosť dala infikovať, tak svojho syna pohryziem ako najlepšie budem vedieť, ale aj keď som mama, nechcem, aby Filip žil môj život. Musí si odžiť ten svoj vlastný. Ten, kde budú iné skúsenosti a iné úspechy a pády. Všetko, čo som zažila ja, je už preč, teraz je to nové, iné a ja môžem len tichučko po špičkách okolo našľapovať, keby potreboval môj syn podať steblo trávy. Nebojím sa o neho, vychovávam v ňom slobodného, sebavedomého človeka. A ten sa báť nemusí.
Za chvíľu budú Vianoce. Máte v srdci nejaký darček, na ktorý nikdy nezabudnete?
- Ten najväčší dar je naozaj môj syn... nikdy neprestanem žasnúť nad tým zázrakom. Príroda je proste neuveriteľná. Nedostala som ho síce pod stromček, ale vďaka nemu mám Vianoce každý deň.
Je o vás známe, že rada háčkujete a venujete sa aj ďalším ručným prácam. Viete piecť vianočné koláčiky?
- Na pečenie nemám vôbec čas, ale ručné práce, tie mám so sebou v kabelke spolu s knihou a so sudoku vždy. Som stále na cestách a tak relaxujem kedykoľvek mám voľnú chvíľu. Zakaždým zaberie niečo iné, teraz som posadnutá motýľmi. Od jedného okamihu, keď mi v zime teraz v novembri, na prvom predvianočnom koncerte sadol na ľavé rameno k srdcu motýľ. Keď po celú pieseň Ave Maria sedel a pri posledných tónoch odletel do svetla. Od tej chvíle hľadám len vzory motýľov a háčkujem ich s pocitom toho nádherného zážitku, ktorý mi pripomenul, že zázraky sú a budú. Len ich vidieť.
Autor: Julius Nosko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
