„Krátko po svadbe sme s manželom, ktorý je lekárom, strávili pomerne dlhý čas v Strednej Amerike. Veľmi rada a veľmi často sa tam v myšlienkach vraciam. Ľudia tam žijú veľmi pozitívne naladení, úplne inak ako u nás. Mám pocit, že Slováci už ráno vstávajú s negatívnou náladou a vydrží im do večera. Chýba nám veľkorysosť, nevieme priznať, ak je niekto skvelý, nevieme chváliť a dopriať niekomu úspech. Musíme hneď všetko vidieť čierne? Nemôžeme sa na veci dívať pozitívne a navzájom sa chváliť? Toto na našej povahe doslova neznášam. Pravý opak myslenia - to som pochytila práve na Kube. Už od detstva som bola rozveselený človek, no z Kuby som sa vrátila ešte viac pozitívne naladená. Sestra mi vravela, že som prišla ako slnečný človek.“
Žili z prídelov
Hoci život na Kube nebol jednoduchý, snažila sa v ňom hľadať len príjemné veci.
„Prvý šok bol pre mňa, samozrejme, z počasia. Zrazu prídete do trópov, kde je stále teplo, kde je celý rok zelená tráva a všetko je rozkvitnuté. Pláže sú tam lemované stromami, ktoré kvitnú všetkými možnými farbami. Je to čosi úžasné. Lenže, život tam bol a aj dnes je problematický. Všetko bolo na prídel, my sme neboli na tom inak. Dnes si na to často spomeniem, keď vidím tie preplnené odpadkové koše! Ľudia si nevedia nič vážiť. Dopriala by som každému aspoň na nejaký čas žiť len z prídelov. Naučili by sme sa neplytvať, zbavili by sme sa neúcty k jedlu, ku všetkému okolo nás, o prírode ani nehovorím...“
Práve na Kube sa preto naučila variť tak, že spotrebuje úplne všetko, čo dostane do rúk.
„Po mne žiadny odpad nehľadajte,“ smeje sa. „Ďalšia vec, ktorá mi z Kuby – čo sa týka varenia – ostala, sú citróny. Používam ich do všetkého. Raz sa zo mňa Magda Paveleková smiala, že nie som normálna, lebo mäso 'citrónujem' pred prípravou, počas nej a ešte aj pri podávaní,“ dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
