To, že jeho smrť - viacmenej očakávaná vzhľadom k zdravotnému stavu – je „headlinom“ najväčších svetových médií, je najjasnejšou správou, čo za globálna ikona tu bola prezidentom. Síce iba dva a pol roka, ale patrí aj Slovensku.... Medzi povrazmi postkomunistického priestoru je Havlovi rovný azda iba Walesa, i to len ako disidentský symbol, nie ako mysliteľ a štátnik.

Samozrejme, že Havlov obraz akože svätca na doskách politiky, vyretušovaný od hriechov a nedostatkov bežných smrteľníkov v tomto remesle, je skreslený. Legitímny je aj názor, že rozmery Havla ako dramatika a filozofa sú umelo nafúkané. To, že po protikomunistických prevratoch roka 1989 sa zrodil akýsi globálny dopyt po legende, symbole víťazstva demokracie nad totalitou, však z veľkosti človeka, ktorý v nedeľu ticho odišiel, vôbec neuberá.

Jedno z najčastejších klišé, čo sa varia, hovorí, že Havla dokázal oceniť iba veľký svet, ale doma nebol prorokom. Hm. Ani to nie je celkom pravda. V Česku mal až do konca svojich dní slušnú podporu a vysokú autoritu. A ak sa pomeriava s Klausom, ktorý bol dvadsať rokov jeho politickým i ideologickým arcirivalom, tak, samozrejme, musí sa prihliadať, že Havel bol poslednú (takmer) dekádu nielen zdravotne na tom horšie, ale tiež mimo politiku. Nie. Vplyv Havla aj na domáce dianie, čo len nepriamy, duchovný, zostal i po opustení Hradu nepomerne vyšší, než u iných „penzionovaných“ hláv štátov. Dá sa dokonca risknúť tvrdenie, že bez sporu s „pravdou a láskou“ (alebo „pravdoláskařmi“) by Klaus a jeho ideový okruh nemali referenčný bod, ku ktorému sa vzťahovať v ideových zápasoch. To, platí, samozrejme, v plnej miere aj naopak....

Skratka či obraz, ako „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“, zostane z Havla ukotvená najhlbšie v širšom povedomí. Isteže, toto sa nikdy nestane. Cynický výsmech jeho najslávnejšej vety je však len prejavom hlúposti, v lepšom prípade nedorozumenie. Havel tým chcel povedať toľko, že bez určitého idealizmu, bez viery v ľudskú schopnosť žiť mravnejšie sa zo sveta pretvárky a lží nevyhrabeme. A Havel, na rozdiel od iných, disponoval kreditom na morálne poučovanie, keďže étos života v pravde mal oporu v jeho dlhoročnom disidentstve. Iná vec je, či jeho koncepcia, ktorá sa tiež zjednodušuje ako „nepolitická politika“, mala šancu presadiť sa v reálnom svete. Nie, keďže mimo iných uviazol aj v tom omyle, že tradičné postupy demokratickej politiky stotožnil, resp. dal do súvislosti s „mafiánskym kapitalizmom“ (a pod.)

Havel bol veľký človek, po ktorom zostáva prázdno už len preto, lebo sa dokázal mýliť tak, že iných nútil k zamysleniu. Všetkým, ktorým bolo cťou nesúhlasiť s Václavom Havlom, bude nesmierne chýbať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.