zrejme viete, že Manhattan bol aj krycí názov projektu vývoja a výroby prvej americkej atómovej bomby. Vedeckým vedúcim tohto projektu bol excelentný fyzik, ktorému je venovaný dnešný diel nášho seriálu. Julius Robert Oppenheimer.
Narodil sa 22. apríla 1904 v rodine bohatého dovozcu textilu, pochádzajúceho z Nemecka. Robert zhodou okolností vyrastal v luxusnom apartmáne práve na Manhattane, obklopený obrazmi van Gogha, P. Cézanna a P. Gauguina. Mal skvelé detstvo, ktoré - ako neskôr spomínal - ho vôbec nepripravilo na to, že na tomto svete existujú aj kruté a bolestné veci. V roku 1921 maturoval a v roku 1922 začal študovať na Harvardovej univerzite.
Najprv chémia, potom fyzika
Jeho hlavným predmetom bola chémia, ale študoval aj gréčtinu, architektúru a literatúru. Až v treťom ročníku ho profesor Bridgman nadchol pre fyziku. V priebehu posledného semestra poslal žiadosť do Cavendishovho laboratória v Cambridgei, kde potom začal pracovať pod vedením J. J. Thomsona, ktorý začínajúceho fyzika poveril experimentálnymi prácami - ten však na ne vôbec nemal nadanie.
Navštívil psychológa
V Cambridgei prekonal aj osobnostnú krízu, ktorá si vyžiadala návštevu psychológa. Oppenheimer sa potom obrátil k teoretickej fyzike, pre ktorú - ako sa ukázalo - mal výnimočný talent. V roku 1926 uverejnil Oppenheimer niekoľko prác z oblasti kvantovej mechaniky, ktoré si všimol Max Born a ponúkol mu miesto doktoranda na univerzite v Göttingene, ktorá bola jedným zo svetových stredísk výskumu v oblasti atómovej fyziky.
Mladý Oppenheimer mal možnosť diskutovať s takými velikánmi atómovej fyziky, akými boli W. Heisenberg, N. Bohr. W. Pauli, E. Fermi či E. Teller. V rokoch 1926 až 1929 uverejnil 16 významných prác z oblasti kvantovej fyziky a stal sa uznávaným fyzikom. V roku 1927 získal doktorát a potom prijal ponuku pracovať na univerzite v kalifornskom Berkeley.
Tajný projekt Manhattan
Počas tzv. Veľkej depresie (svetová ekonomická kríza v 30. rokoch minulého storočia) sa Oppenheimer zblížil s ľavicovými intelektuálmi i s členmi americkej komunistickej strany. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa americká vláda začala obávať, že by hitlerovské Nemecko mohlo ako prvé vyvinúť jadrovú zbraň, a napokon dala súhlas k vývoju takejto zbrane (aj na základe listu prominentných vedcov prezidentovi Rooseveltovi).
Vznikol tak supertajný projekt, ktorý dostal krycí názov Manhattan. Šéfom projektu sa stal generál Leslie A. Groves a za vedeckého riaditeľa projektu bol vymenovaný Oppenheimer (keď E. Lawrence tento post odmietol). Ten sa tejto úlohy zhostil vynikajúco a zhromaždil okolo seba približne 1 500 vynikajúcich vedcov, pre ktorých vybudoval v púšti Nového Mexika (v nadmorskej výške 2 000 metrov) výskumné stredisko, známe ako Los Alamos National Laboratory.
Prvá skúšobná atómová bomba (prezývaná “hračka”) explodovala 16. júla 1945 a už o 21 dní nato, 6. augusta, zhodili Američania prvú atómovú bombu (s prezývkou “malý chlapec”) na japonské mesto Hirošima. Po skončení vojny sa Oppenheimer stal predsedom poradného výboru americkej komisie pre atómovú energiu, pričom odrádzal od vývoja ešte ničivejšej vodíkovej bomby.
Obvinenie zo špionáže, ocenenie od Kennedyho
To tak nahnevalo predsedu spomenutej komisie L. Straussa, že obvinil Oppenheimera z možnej špionáže pre Sovietsky zväz. Začalo sa vyšetrovanie, na základe ktorého bola Oppenheimerovi odňatý bezpečnostný súhlas k práci na tajných vládnych projektoch. Vedecké kruhy sa však Oppenheimera zastali a v roku 1954 bol opätovne zvolený za riaditeľa prestížneho Institute for Advanced Study (inštitút pokročilých štúdií) na princetonskej univerzite.
Zadosťučinenia sa Oppenheimerovi dostalo v roku 1963, keď mu prezident John Kennedy udelil cenu Enrica Fermiho (po atentáte na Kennedyho mu cenu odovzdal prezident Johnson). Julius Robert Oppenheimer zomrel na rakovinu hrtanu (bol “sériovým” fajčiarom) 18. februára 1967 v svojom dome.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
