Prirovnať včerajšie hlasovanie o zdravotných poskytovateľoch k iným pamätným dňom slovenskej demokracie - napr. 4. novembru 1994 - sa veľmi nechce, keďže veľa farizejov by sa pohoršovalo, ale presahy budú zhubné.
To, že Uhliarik mal pobyt na čele rezortu dávno vymeniť za sanatórium, potvrdil výrokom, že „bolo splnených tri a pol" zo štyroch požiadaviek. Niežeby ako ten, ktorý kapituloval v prvej línii, prehru aspoň zmenšoval, bagatelizoval. Nie. On sa tým, čo všetko LOZ získali, ešte chváli. Dobre si ma obzrite, to som ja, Uhliarik, ktorý ustúpil z programu vlády - aj v otázke transformácie, aj Zákonníka práce, aj financovania, aj platov - a splnil takmer všetko, čo vydierač žiadal.
Všetci nasledovníci, ktorí prídu po Kollárovi, budú mať navždy pred očami, ako sa dá legitímna moc prinútiť vykonať trebárs aj presný opak toho, čo sľúbila voličom. Stačí zabrať rukojemníkov a organizovaná menšina, idúca za sebeckým záujmom, vyhrá vojnu. Teda menšina ako menšina. Hahaha. Demokracie práve krachujú - zatiaľ ekonomicky - hore-dole po Európe (aj) preto, že osôb, ktoré žijú z odvodov a daní, je už viac ako tých, ktoré ich produkujú.
Podraz na imunite, kde SDKÚ, KDH a Most nedodržali dohodu, vrátila SaS „partnerom" aj s úrokmi. Príležitosť, ktorú si vybrali, aby znížili kvórum, je však nešťastná. Väčšmi než o pakte Kollár-Kollár (predseda klubu SaS) svedčí o reformnom presvedčení strany vraj ekonomických liberálov. Hovoriť, že „netransformácia" nemocníc - presne toto umožnila SaS - je pre SDKÚ a KDH šokom, bude azda ten, kto verí, že meno diabla je Penta a socializmus budúcnosť zdravotníctva. SDKÚ a KDH to však ľahko strávia. S Rašim, ktorý to navrhol, si jednotne ešte zahlasujú. Zrejme už čoskoro.
Víťazstvo „reformného programu" LOZ bude horšie tráviť slovenské zdravotníctvo. Aj keď akciové spoločnosti v špitáloch nie sú základ deboľševizácie sektora, presne tak ako kedysi zrušenie poplatkov, je to signál. Avizuje, že k tomu slávnemu kolapsu, ktorým sa straší, keď treba vytriasť peniaze poplatníkov, sa čo nevidieť azda aj prepracujeme. Namiesto toho, aby do systému, ktorý z demografických i iných dôvodov štát nedokáže vydržiavať, vpustili súkromné zdroje, zvyšujú platy nekryté ničím, len zvyšovaním zadlženia. To, že Kollár priberie na živej váhe, nič nezmení na tom, že ak z verejného poistenia nedokážu hradiť celú starostlivosť ani najbohatšie štáty s najvyšším tokom peňazí do zdravotníctva, nedokáže to ani Slovensko. Darmo Uhliarik „verí, že takáto situácia sa už nikdy nebude opakovať". Bude, on dal návod a posmelenie. Až dovtedy, kým sa nenájde politická väčšina, ktorá naberie odvahu uzákoniť, že z verejného poistenia sa bude hradiť iba to, čo nevládze finančne pokryť takmer nikto (napr. onkologická liečba), a na všetko ostatné je pripoistenie. Kým sa toho nedožijeme, vyššiu mzdu Kollára ocenia najmä tí, ktorých pošlú do hospicu, lebo taký a taký liek poisťovňa neprepláca...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
