Cca jeden a pol miliardy eur je (od oka) náš poctivý diel pôžičky menovému fondu, ktorou má EÚ-26 prispieť na vlastnú spásu. (EÚ – 26: 27 mínus Británia, teda nielen e-zóna.) S tou hlbokou ideou, že európska ochota zvýšiť zdroje MMF posmelí aj USA, Činu a spol., aby sa udreli po vrecku, resp. devízových rezervách...
Môžeme predoslať, že to sa teda nepodarilo, reakcie sú rezervované až odmietavé. Netreba sa ale hneď pokakať. Úvery, ktoré dáva MMF, majú predsa len tú výhodu, že fond je tzv. seniorný veriteľ, to jest vydupe svoje peniaze, aj keď tí ďalší v rade už nie. Takže riziko je menšie ako na eurovale. Iste, iná otázka je, či poslednou bodkou za krízou nebude, že MMF sám skrachuje... Horšia vízia je, že aby SR vedela požičať, musí si požičať. A to sa, ako sme si povedali, v poslednom čase veľmi nedarí. Slovenské dlhopisy akosi nejdú na odbyt, resp. len za mastné úroky... Aj keď je pravda, že úver MMF by mohol ísť cez národnú banku, ktorá má lacnú linku z ECB...
Celé je to cirkus. Zadlžené štáty sa zadlžujú, aby požičali inštitúcii, ktorá im bude požičiavať vtedy, keď im už nikto iný nepožičia, lebo majú privysoké dlhy... Problém je, že Slovensku môžu dôjsť peniaze skôr, než vyplatí MMF. Nevidieť jediný dôvod si myslieť, že dlhopisové aukcie v januári (a neskôr) dopadnú lepšie než dve neslávne posledné. Raz darmo, ak ste v situácii, že do výšky polovice príjmov rozpočtu si potrebujete požičať (8 mld. eur), manévrovací priestor je minimálny z princípu. Prečo by vám mali dať? Ukážte rozpočet! Toto? Zase schodok? Tak úrok 7 percent... Nie? Dovidenia, priatelia, veď my sami – banky – bankrotujeme...
Čím dlhšie pozeráte na výsledok toho summitu, tým väčšmi musíte dať pozor, aby ste si od krútenia hlavou nevykĺbili krk... Odhliadnuc od právneho zmätku, ktorý vytvorili vyvedením „fiškálnej únie“ (presnejšie jeho embryonálneho zárodku) mimo Lisabonskej zmluvy, čím vlastne založili akýsi nový spolok popri EÚ, eskaluje sa aj politické napätie. Nejde len o Britániu, ktorá na pôde EÚ drží vetovacie páky, ale i niektoré ďalšie štáty mimo eurozóny. Vôbec nie je jasné, či do toho naskočia, čo zakladá diplomatické – naprieč úniou – i vnútropolitické vojny. Napríklad v Česku už jedna začala. Trhy padajú pomaly len preto, že idú sviatky, ale keď do toho ešte vstúpia ratingové agentúry a znížia známky celej e-zóne, ako hrozili, tak to bude posledný gong. Potom buď zapnú v ECB rotačky na tri zmeny a začnú vyhadzovať päťstoeurovky z helikoptéry, alebo skrachuje v Európe všetko. Zdravé i nezdravé.
Aha. Ak pointa od Radičovej (na tomto mieste) bola, že do Vianoc by už rada nestretla van Rompuya, tak samy závery summitu hovoria, že možno ešte jeden zorganizujú 18. decembra. Toľko o dôvere vo vlastné riešenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
