Veľa nových strán a hnutí, ktoré sa spod zeme vyhemžili a ich najväčšia prednosť spočíva v tom, že nemajú minulosť a dokázali zlátať listinu. A popri nich stará garda vyprázdnených a sklerotických subjektov so skôrnatenými cievami, tepnami i hlavami, čo sama seba nazýva „osvedčenými“ (a pod.) a veria, že idú na istotu.
Skutočnosť, že do parlamentných volieb, ktoré bude zdobiť – veľmi pravdepodobne – najnižšia účasť po r. 1989, nastupuje historicky druhý najvyšší počet subjektov, je tiež ilustračné foto. Hovorí o kríze dôvery v štandardné strany. To je v posledných rokoch v demokraciách banalita, ktorá iba s klasickým zmeškaním dorazila na Slovensko. Zhmotňuje sa práve v eskalácii novotvarov, ktoré skúšajú šťastie napriek uzavieraniu sa systému „starousadlíkmi“. (Najmä zákonmi o financovaní.) Pokusy prelomiť obruče kartelu vždy boli – aj úspešné, posledný je SaS – avšak taký intenzívny dopyt nebol nikdy.
Dilemy na motívy, či skúsiť nejakú Zmenu zdola, 99 percent alebo – nedajbože – Slobodné slovo (a pod.), alebo zostať pri starých štruktúrach, si robiť netreba. Sú falošné. Principiálna vec je, že ten, kto chce rozhodovať o štáte, sa nemôže vynoriť z hlbín neznáma dve minúty pred polnocou (to nie je nič proti Budajovi, ten je známy dosť, ale myslené obrazne). Niežeby musel byť horší, ako dobový marazmus parlamentný, ale platí, že kritériá minimálnej spôsobilosti, ktoré zastupovanie vyžaduje, mačka vo vreci nenaplňuje. Úpadok politiky, ktorý súvisí s krízou demokracií i nástupom alternatívnych médií (do deja je vtiahnutá i tá časť verejnosti, ktorá doteraz nebola, na vlastnú i širšiu celospoločenskú škodu), otvoril dvere exhibicionistom, zlodejom i šašom v miere vyššej než za bývala. Kým v minulosti sa tiež vyskytovali v kampaniach, v modernej dobe vedia aj motykou strieľať.
Tým nie je povedané, že ak – na rozdiel od zahraničia - slovenské tzv. štandardné strany nie sú v ohrození, máme menší problém. Ficova reč na košickom sneme, že „výbavu“ na vládnutie majú len Smer, SDKÚ, KDH a Most, si vyslúžila rôzne, aj dosť divoké interpretácie. Tá najsprávnejšia znie, že vidíme prejav kartelizácie priestoru, ktorý si veteráni reflexne ochraňujú pred prenikaním kočovných kmeňov zvonka. Príbeh SaS, ktorá mala veľkú snahu sa prispôsobiť, ale bola vyvrhnutá čoby cudzorodý prvok, je o tom. (Aj keď obraz v marci môže byť iný.) Ten problém je, že v systéme, ktorý si rokmi namodelovali, aby bol čo najmenej náročný na výkon a charaktery, degenerujú jeho účastníci tak, že nad rámec dennej administrácie nie sú už zárukou ani tej „výbavy“. Posledná prednosť, ktorá im zostala, je, že volič aspoň má tušenie, čo sa od nich dá očakávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
