Iveta Radičová nemá vysoké pointy. „Historický“, „kritický“ (a pod.) bruselský summit, na ktorom prenocovala zo štvrtka na piatok, ale vystihla nad svoje pomery, azda najlepšie z účastníkov: „Prezidentovi Rompuyovi som popriala veselé Vianoce, dúfam, že sa dovtedy už neuvidíme“.
Presne tak. Niežeby podujatie, ktoré strhlo taký humbug, nebolo dôležité a ako nervák nevyčnievalo o čosi aj zo seriálu bývalých summitov, čo „zachraňovali“ euro, eurozónu či rovno Európu. Nádej, že do Vianoc ďalší azda už neuvidíme, akurát dáva všetky tie poľné súdy o „rozdelení Európy“, „fiškálnej únii“, či – nedajbože – „riešení krízy“ (aj to sa objavilo) do správnej perspektívy.
Nejde len o bezprostredné riziko, že trhy sa nervovo zrútia ešte pred sviatkami a obrátia celý „nový fiškálny kompakt“ (to je kľúčová časť dohody) dole pupkom. Nemusí sa stať – aj január je mesiac... Tá dohoda o medzivládnej dohode, ktorú upiekli a víťazne predvádzali, keďže Británia odmietla podporiť zmenu Lisabonskej zmluvy, však nemusí súvisieť s budúcnosťou viac, než napríklad výsledky summitu z októbra. Pamätáte? Nie? No, tak vtedy „riešenie“ bolo, že do eurovalu namontujú páku, ktorá bude kotiť peniaze. Tak, že Číňania a spol., keď uvidia ten zázrak, budú s vrecami plnými zlatiek stáť pred bankou vo Frankfurte... Až kým sa nenazbiera bilión eur. Minimálne. Dnes je zrejmé, že projekt zlyhal (resp. zlyháva), presne tak, ako idea rekapitalizácie bánk (primárne) zo súkromných zdrojov do výšky 100 miliárd.
Ak sa obzrieme dozadu, tak všetky summity s agendou „záchrany“ sa organizujú z dôvodu, že recepty z tých starších sa akosi neujali, resp. minuli sa s realitou. A len preto, že každý ďalší je „kritickejší“ než predchádzajúci (to je z podstaty krízy pravidlo), ešte netreba podliehať hystérii, že práve tento posledný neprevalcujú dejiny. A keby len to. Projekt akože fiškálnej únie mimo Lisabonskej zmluvy, ktorý vynašli, necháva tušiť toľko politických a právnych komplikácii už v najbližšej budúcnosti, že brať ho ako nejakú hotovú vec, akože tak bude, sa prieči skúsenosti i histórii.
To platí, aj keď britská tlač servíruje „rozvod“, „odchod“ (a pod.) naozaj ako drámu. Napokon, že summit je začiatkom nejakého odpútavania sa Británie od kontinentu, je zrejme realitou. Už dávno sme si povedali, že sa budú diať veľké veci, akurát sotva podľa plánu, ktorý si v Bruseli nakreslili. Reálnu krízu, ktorou je akútne hroziaca platobná neschopnosť štátov i bánk projekt užšej integrácie, samozrejme, nerieši. (Regulátor ohlásil ďalšiu dieru 115 miliárd, čo je azda podstatnejšie než celý summit), Tuší to aj Radičová – alebo medzi rečou sa dopočula – a preto vzdychá, že jaj, len aby do Vianoc už toho Rompuya nestretla. Len aby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
