S pobúrením predsedu SaS, že vyradenie návrhu na zrušenie tejto výsady z programu schôdze je „nehoráznosť" a že slovo lídrov zvyšku (ex)koalície „má takmer nulovú hodnotu", sa však musí súhlasiť.
Je to fakt hnus. Dzurinda, Bugár, Figeľ a Sulík sa totiž skutočne dohodli a aj podpísali záväzok, že spoločne podporia rozpočet aj zrušenie tej imunity. Pričom to druhé bola akože podmienka SaS za hlasy pre to prvé. Nech by bolo predmetom „dealu" čokoľvek (okrem vyložených amorálností či protizákonností), je to čistý podraz na otvorenej scéne. Úplne proti základnej politickej kultúre, ale i západnej civilizácii, ktorá bez dôvery v to, že podaná ruka či vlastnoručný podpis zaväzujú, by sa nikdy nevyvinula tam, kde stojí dnes. Súdy preťažené kauzami porušovania zmlúv sú znamením krízy dôvery, ktorá je pri koreni aj hospodárskych patálií. Politické dohody, ktoré sú právne nevymáhateľné, sa zdali doteraz odolné proti nákaze vierolomnosti. Výnimky, iste, boli, ale takto priamočiaro - jednoducho na to kašleme - je to precedentný signál: Neverte nikomu, ničomu, všetci sme podvodníci.
Hrušovského „argument", že vyradený bol celý balík poslaneckých návrhov, lebo „niektorým klubom sa nepáčilo presunutie kampane a súťaže strán na pôdu NR SR", je v danej súvislosti, samozrejme, invalidný. (Nielen v zmysle neplatný.) To je azda zbytočné zdôvodňovať. Len sa oddá spomenúť, že to bol Hrušovský, kto z „vierolomnosti" obvinil Dzurindu pri príležitosti vatikánskej zmluvy... Tá kauza výhrady svedomia a interpretácie koaličnej dohody bola aspoň sporná. Teraz sporné nie je nič.
Sulík si je do značnej miery sám vlastným hrobárom. Veľa sympatie si nezaslúži už len preto, lebo vo vidine profitu z eurovalu ohlupoval národ a zbieral kapitál tam, kde iní nemali manévrovací priestor. Súzvuky, ktoré sa vynárajú medzi SDKÚ, KDH a Mostom na jednej strane, a Smerom na druhej (či na Galkovej afére, či na rozpočte, či brzde na dlh alebo teraz aj na imunite), však predznamenávajú takpovediac až živočíšnu averziu k SaS-u. Nad rámec utvrdzovania hypotézy, že euroval má s rozpadom vlády málo spoločné, (alebo nič), aj toto krivoprísažníctvo predovšetkým ukazuje už k marcovému rozdávaniu kariet.
Zosilnená pointa sa môže ukrývať aj v tom, že trom exkoaličným stranám ani nešlo - v prvom rade - o zachovanie privilégií. Ony azda záväzok zrušiť imunitu na priestupky aj brali seriózne. Kým im len Fico neoznámil, že predsa Smer nebude pred voľbami jediný (a SNS), kto sa postaví proti. A teraz môžeme špekulovať, či za zradou sú hlasy za rozpočet, ktoré chýbali (presnejšie zníženie kvóra), alebo nejaký obchod omnoho, omnoho škaredšej podstaty...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
