Zbožňovali ju aj nenávideli. Svojou krásou a absolútnou prirodzenosťou dráždila okolie a keď sa zo sveta vrátila s dieťaťom rozvedená a sklamaná, mnohí jej smútok priali.
Nezabudnuteľnú východniarku z Prešova však nie. Jej peripetie by už dávno vydali na román, písať ho chce však samotná Ivana. Raz už dokonca začala, ale vtedy jej ukradli počítač, a tak má na hotových osemdesiat strán rukopisu len spomienky. Stretnutie so živelnou brunetkou, to je lavína emócií, ktoré sa však bývalá tvár francúzskej kozmetickej firmy Clarins či Dior snaží dlhší čas s rozumom krotiť.
Ivana, vy ste jedna z mála atraktívnych žien, ktorá v sebe nemá sklony k modernému označeniu - zlatokopka. Keby ste sa ňou stali, možno by bol váš život jednoduchší, nemyslíte?
- Nebol, pretože mňa osobne len peniaze šťastnou nerobia. Ako modelka či podnikateľka som vo svete aj doma poznala mnoho bohatých a vplyvných mužov, vyvolávali vo mne rešpekt a aj strach, sama neviem prečo. Luxus je očarujúci. Keď prvýkrát vstúpite do nádhernej reštaurácie, ste očarená. Ak bývate v luxusnej vile, ste uchvátená. Jazdíte na svojom vysnívanom aute - je to super .... po čase je to samozrejmosťou, pretože to žijete každý deň. Ak ale zdieľate svoj život hoci aj v luxuse vedľa človeka, ktorého nemilujete, to pre mňa znamená utrpenie a smútok a žiaden luxus to nemôže nahradiť. Každý však má svoju cestu a práve tá jeho je správna. Nič nie je také, ako to zvonka vidíme my.
A prečo to podľa vás aj tak väčšinu dievčat neodradí?
- Podľa mňa je to veľmi ovplyvnené výchovou. Odmalička doma počúvajú: Musíš se dobre vydať, musíš počúvať, muž sa o teba postará, zabezpečí ťa. Mnoho dievčat si trebárs neverí, nemajú odvahu sa popasovať so životom. A tak skúšajú a možno sú naozaj šťastné, neviem, je to len a len ich voľba. Ale ak stretnem úspešného, mne sympatického a aj bohatého muža, prijmem to s láskou, ale zatiaľ som takého nestretla. Ja som mala inú cestu. Od devätnástich rokov sa živím sama, nebolo to vždy jednoduché a veľakrát som musela zaťať zuby a zabojovať. Môj exmanžel nás okradol o všetky zarobené peniaze, vrátila som sa domov bez koruny, rozvedená a s malým dieťaťom v náručí. Možno pre okolie to vyzeralo ako prehra. Ale pre mňa to bola výzva, či to všetko zvládnem, alebo či sa poddám. Mám rada svoj život, pretože mi dal šancu stať sa silnou krok po kroku a aj keď sa stále učím, som rada že sme to zvládli.
Milovali ste otca svojej dcéry Daniely?
- Úprimne, s mojím exmanželom Danielom ma spája veľa bolestných spomienok, ale je otcom môjho dieťaťa a za to ďakujem. Nikdy si neplnil otcovské povinnosti, neposlal darček, ale o našu dcéru sa ochudobnil on sám... Bol to veľmi krátky emotívny vzťah. Bol to džokej, mal svoje kúzlo. Netušíme, kde žije a čo robí. Áno, určite som išla do nášho spoločného vzťahu naplno, rovnako ako do všetkých mojich vzťahov. Vždy som si myslela, že práve ten posledný je ten pravý a mám konečne muža na celý život. Akonáhle mi ale osud na zdanlivých maličkostiach ukázal, že si nerozumieme, radšej som vzťah ukončila. Cítim sa zo vzťahov nesmierne vyčerpaná, a tak som si momentálne vybrala čas pre seba a svoju rodinu. Môžem to nazvať „vzťahovou dovolenkou“, ale bez lásky nežijem. Lásky mám okolo seba dosť v dcére, mamke, v mojich deťoch, o ktoré sa staráme v rámci našej charity a v práci, ktorú robím a nesmierne ma baví. A hlavne pracujem na sebe. Som fatalista a verím, že čo nás má stretnúť, to nás určite neminie.
Štyri roky ste žili v Amerike. Neľutovali ste niekedy, že ste za Atlantikom nezastali?
- Nie, Amerika mi veľa dala v rámci životných skúseností, bola ako keby mojou učiteľkou, naučila ma vnímať konkurenciu ako motiváciu pracovať na sebe a byť lepšou. Naučila ma nezávidieť a neporovnávať sa, ale ísť svojou cestou, mať svoj sen a nasledovať ho, nevzdávať sa a vytrvať!!! No v Amerike by som nechcela žiť. Milujem z celého srdca starý kontinent, našu Európu, našu európsku kultúru. Mám rada Slovensko a našich ľudí. Len mám pocit, že sme niekedy veľmi smutní. Mali by sme viac veriť v seba a vážiť si všetko, čo máme. Stále patríme k 20 % planéty, ktorá žije v luxuse. Teplá voda, jedlo a strecha nad hlavou nie je samozrejmosťou pre zvyšok sveta. Veľa ľudí na svete žije v absolútnej a pre nás nepredstaviteľnej biede.
Trvalo vám dlho, kým ste si uvedomili, čo je v živote dôležité?
- Ako každý mladý človek som prežívala „dravé“ obdobie, chcela som mať vždy pravdu a všetkým dokazovať, aká som dobrá, krásna, úspešná. A veľmi som túžila po ocenení a uznaní zvonku. Veľa ľudí túži po „miliónoch“, no peniaze nás nikdy neurobia šťastnými. Honobíme si majetky, ženieme sa za matériou a pritom sa zabúdame každodenne venovať sebe, svojim koníčkom, svojim milovaným deťom a našim partnerom. Potom sme chorí, rozchádzame sa s partnermi a hľadáme si nové povrchné vzťahy a nie sme šťastní. Samozrejme česť výnimkám. Je to stále dookola ako veveričky v okrúhlej klietke. Musela som sa zastaviť, obzrieť sa a naozaj si premyslieť, čo vlastne chcem a dnes viem, že chcem byť šťastná.
Niekde ste povedali, že vám pomohla skutočnosť, že ste z rozvedenej rodiny. Prečo?
- Až keď som sa stala sama matkou, uvedomila som si silu svojej mamy. Jej zodpovednosť a napriek tomu, že žila sama, vychovala ma veľmi dobre, hoci bola naozaj prísna a dodnes mi veľmi reálne nastavuje zrkadlo, nič neprikrášľuje a to je super. Vždy mi verí a to je pre mňa najväčší hnací motor v mojom živote. Snažím sa to prenášať aj do vzťahu s mojou dcérou. Nie som za kúpu veľkých darov pre naše deti, snažím sa investovať do spoločných zážitkov, cestovania, gastronómie, hier a spoločného času. Auto zhrdzavie, no naše spomienky a zážitky ostanú naveky. Vždy sa vraciam ku svojej mame, nikdy nebola materialistka, ale všetko sme mali vždy v poriadku. Strávili sme spolu neskutočne veľa času, štrikovali sme spolu, varili, chodili na záhradku, to ma veľmi nebavilo, ale... veľmi veľa ma počúvala a rozprávala sa so mnou. Priznám sa vám, že som si často ako dospievajúce dievča - a bola som veľký šibal, hovorila - tak taká prísna určite na svoje dieťa raz nebudem a zrazu sa chovám úplne rovnako, ako vtedy mamka. Maminka, Danielkina babka, je prosto náš spojenec.
Ste hrdá na titul Miss Československo?
- Som a veľmi, veľmi rada, že som taký úspech mala napísaný v mojej doterajšej ceste životom. Keď som tam vtedy stála na pódiu a v sále se ozýval piskot, nechápala som to. No asi preto, že vtedy ešte neboli veľkoplošné obrazovky a tí zozadu nevideli, ako som pekná... To je vtip, samozrejme. Lenže potom prišiel tvrdý úder bulvárnej tlače a ja som sa odrazu musela vyrovnávať s doposiaľ neznámymi problémami a ľudskou závisťou. Veď do tej chvíle bol celý môj svet len folklórny súbor Šarišan. Všetky tie výmysly a klebety v novinách ma paradoxne priviedli k veľkej pokore. Že napríklad môžete robiť krásne veci, ale verejnosť, ovplyvnená médiami, to zďaleka tak vnímať nemusí. A vy sa s tým musíte naučit žiť. Mala som okolo seba dva tábory, jedni ma milovali a druhí nenávideli. Dráždila som v kladnom i zápornom slova smysle. A odpovede na moje problémy som hľadala všade, hlavne v motivačných knihách pozitívneho myslenia.
Akých autorov ste čítali?
- Predovšetkým ma odjakživa zaujímali životopisy slávnych a výnimočných ľudí. Matky Terezy, Ghándího, Stalina, Forda, Lenina, príbeh Ježiša Krista, ale aj Tomáša Baťu a ďalších velikánov. Pri čítaní o významných podnikateľoch som si uvedomila, že len ten, kto robí svoju prácu s nesmiernou láskou a jasným cieľom, má šancu prežiť šťastný život. Ľudia ako Baťa alebo Ford predsa nemali len dokonalý biznis plán, ale tiež rozsiahlu sociálnu politiku. Pomáhali svojim zamestnancom. Pracovali s podobnou filozofiou ako neskôr svetoznáma americká podnikateľka Mary Kay Ash. Pre túto spoločnosť na Slovensku pracujem ako nezávislá obchodná riaditeľka.
Bulvár teraz preberá aj vaše kilá navyše....
Nie je dôležité vyzerať ako topmodelka, ale mať zo seba dobrý pocit, že som upravená, pekne nalíčená a vlastne si aj tie nadbytočná kilá užiť, lebo práve v tomto období ku mne patria. Ani neviete koľkokrát som počula: „Ivana, keď si bola štíhla, tak ti to tak slušalo, prečo už nie si“? Odpovedám - no, nie som, ale vôbec ma to netrápi. Častokrát mám dojem, že mojich pár kil navyše, viac zamestnáva myseľ iných ľudí, ako mňa samotnú...
Už ako mladá žena ste stratili súkromie, médiá žili z vašich trápení a vaše vzťahy nemali šťastné konce. Veríte napriek tomu ešte na čistú lásku?
- O naplnení vzťahu sníva predsa každý a som presvedčená, že muži to prežívajú úplne rovnako dramaticky ako ženy. Nesmie tam byť len fyzično, pretože to je veľmi málo a je len otázkou času, kedy nám aj telesná príťažlivosť začne byť svojím spôsobom veľmi nepríjemná. Taký vzťah je možno dobrý pre skúsenosť, ale nie pre život. Len pravá láska vám ponúkne úplne všetko a preto na ňu verím. Záleží len na nás, či si ju potom dokážete vážiť a nezneužijete partnerovu dobrotu a oddanosť. Veľkou láskou, pokojom a mierom absolútne naplnenie v našich srdciach želám všetkým čitateľkám Korzára.
Autor: Julius Nosko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
