Predstavte si, že ako dlhoročný klient prídete do banky, ale úver vám nedajú, ako vždy doteraz. Alebo, ako pred mesiacom štátnej dlhovej agentúre, vám povedia, že áno, tak po desatinu požiadavky máme pre vás peniaze. Tak v tejto situácii je Slovenská republika, s tým rozdielom, že „živí“ o čosi viac hladných krkov, ako hlava firmy či rodiny. Nič povznášajúce. S dlhom na úrovni už takmer 50 percent obratu rodinného rozpočtu by normálny človek pomaly začínal mať starosť, či nakŕmi deti. A ešte ženu k tomu... Minimum, čo by urobil, je, že by zamkol špajzu na kód a vydávanie potravy by presunul do, ehm, stavu núdze...
Nie tak Slovenská republika. Čo tam po dlhu, raz žijeme, nie? Napríklad doktori, keď už tak pekne štrajkovali, dostanú 180 miliónov bonus. Alebo chce niekto tvrdiť, že si nezaslúžia? Už klasik hovoril, že „všetci podľa schopností, každému podľa potreby“. (Na politickej ekonómii to učili.) A keby len lekári. „Viac peňazí si zaslúžia všetky maminy“, ohlasuje sociálny minister zadarmo inzerciou (volá sa to publicistika) v tlači zásadné opatrenie, ktoré „máme v programovom vyhlásení vlády“. Prosím? Čo hovoríte? Že v PVV je aj „premena nemocníc na akciové spoločnosti“? To je pravda, ale všetko splniť sa nedá... „Peniaze na plošné zvýšenie materskej všetkým mamičkám máme – ak upravíme dávky dobrovoľného nemocenského poistenia“, píše ďalej slovenský liberál ako svieca. Áno. Existuje lepší dôkaz, že sú peniaze, ako včerajšia aukcia?
Dalo by sa pokračovať napr. takzvaným daňovým mixom, kde lobistická kanonáda ZMOS-u vytrela s Miklošom dlážku, a podobne. Nádej, že veľký predvolebný Mikuláš, ktorý politická trieda naprieč spektrom práve organizuje, nebude aj poslednou večerou pre milú klientelu, stále žije. Takým anglickým humorom, že druhou rukou nad hlavy dvíhajú ústavný zákon o tzv. dlhovej brzde, by nepohrdol ani Monty Pythonov lietajúci cirkus. Azda aj šieste miesto Mikloša v najnovšom rebríčku ministrov financií EÚ by uniesol, avšak situácia, až agentúra pre kormidlovanie dlhu si na všetky radovánky nedokáže požičať ani v budúcom roku, nebude srandovná už ani trochu.
Isteže, Slovensko nie je zďaleka osamotené. Skutočnosť, že s financovaním dlhu majú tejto jesene sakramentské, a dokonca občas aj horšie problémy aj iné krajiny, však situáciu nezľahčuje, ale ešte väčšmi komplikuje. Môže byť, že krátko- resp. strednodyché riešenia, z akých uvidíme jedno aj tento piatok v Bruseli, vyriešia zimu a azda aj jar. To však nie je istota, ale možno, azda. Pričom na dlhopisových trhoch môže padnúť opona kedykoľvek. Najhroznejšie na domácej podobe krízy je, že slovenská politická trieda z toho, čo sa deje, stále nič nepochopila. Alebo nechce a heslom je potopa. Po nás, či pred nami, už ani to nerozhoduje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
