Kabinet Ivety Radičovej sa chová tak, ako sa správny kabinet chovať má. Sú proste chvíle, keď výkonná moc musí ukázať, že sa neskladá zo samých ´ořezávátek´".
Hahahahahahaha. Nešťastný autor (vie aj lepšie texty) do toho primiešal ešte aj Visegrád, kde by sa ostatné vlády mali u Radičovej poučiť, ako sa postaviť zvôli bezohľadných organizovaných menšín. Fakt, učiť sa je z čoho. Memorandum, ktoré sa zjavilo v sobotné ráno ako tentoraz už dvojstranná dohoda a malo by znamenať koniec povstania, je vzorom všetkým budúcim vládam – vo Visegráde i mimo - ako vyvesiť bielu zástavu, pritúliť sa k čižme odborára a splniť mu všetky želania, ktoré vysloví.
Nie je jasné, do akej miery body vzťahujúce sa k dodržiavaniu Zákonníka práce a tzv. dofinancovaniu zdravotníctva sú zaväzujúce. A vôbec, či sú uskutočniteľné. Vzhľadom ale na fakt, že Kollár a spol. o tieto svoje „požiadavky" nejavili ani záujem a spor sa ani neviedol, tak vrchovato dostali, čo chceli. Kým otázka tu môže stáť i tak, že čo konkrétne vláda strčí do zákona (a prípadne z toho hádka), zastavenie transformácie nemocníc má Kollár na papieri čierne na bielom. Toto je úplne absurdný moment: Z vlastného programového vyhlásenia, kde stojí premena nemocníc na akciové spoločnosti explicitne uvedená, urobila vláda trhací kalendár len preto, lebo tak chcela jedna nátlaková skupina.
Ak vezmeme len zvýšenie v roku 2012 (od oka, ale plus-mínus to vychádza), tak Kollár a spol. vymlátili z Radičovej a Uhliarika v hrubom objeme zdrojov na mzdy cca trikrát toľko, čo si vymohli českí doktori pred rokom (2 miliardy Kč). Tí pritom svoj kompromis s vládou uzavreli o desať dní skôr, než výpovede vstúpili do platnosti. Takže žiadne zmätky a anarchie sa nekonali. Pričom – pozor - Česko by malo byť dvojnásobná veľkosť aj čo sa týka počtu lekárov... (V podmieňovacom spôsobe „malo by byť" preto, lebo nie je jasné, aký je tam pomer štátnych a neštátnych.)
Ak do súvahy ešte pridáme, že všetkým „štrajkujúcim", čo podali výpovede, memorandum garantuje návrat do nemocníc na pôvodné posty, tak tandem Radičová-Uhliarik urobil zrejme historický zápis v ustupovaní regulárnych vlád skupinovým záujmom. Na konštatovaní nič nemení ani budúcnosť, ktorá môže ukázať, že Kollár si nenavydieral až toľko, koľko dostal sľúbeného na papieri. Realita sveta (a poisťovne!) je predsa len o inom. Precedens, ktorý bol nastolený, teda že štátnu moc je možné zložiť na kolená násilím až terorom, bude rozkladať podtatranskú demokraciu a komplikovať vládnutie veľmi dlho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
