S partiou štyroch kamarátov sa vybral do tropického pralesa ostrova Réunion v Indickom oceáne, kde sa nachádza Trou De Fer - Železná diera. Obrovské prepadlisko ukryté hlboko v sopečných horách prejde ročne nanajvýš jedna expedícia. Do útrob kaňonu sa dokážu zlaniť len tí najlepší, no bez záruky návratu. Pavol Barabáš sa vrátil. A zo svojej expedície doniesol aj cennú trofej - prvý film z Trou De Fer. Autentický rovnomenný dokument má na svojom konte už 11 prestížnych medzinárodných ocenení. V Cinemaxe si ho teraz môžete pozrieť i vy.

Ako vznikol nápad ísť a zvládnuť jeden z najdivokejších kaňonov sveta, ktorý doposiaľ prešlo 10 expedícií, no 14 ľudí tam zahynulo?

- Keď som videl záber z vrtuľníka na prepadlinu, ktorá mizne niekde hlboko v zemi a padá do nej 5 obrovských vodopádov, bol som ohúrený. Vravel som si: „Ako je možné, že sa na Zemi nachádza niečo také nádherné, a nikde sa o tom nehovorí, ani nepíše?“ No štatistika je tam naozaj smutná. Nás to však neodradilo. Brali sme to ako odkaz, aby sme to nepodcenili. A pripravovali sme sa naozaj poctivo.

Čo vás ženie do takýchto adrenalínových zážitkov?

- Ja tieto cesty nevnímam ako adrenalínové zážitky. Túžim byť v prírode, pretože ma fascinuje a nabíja energiou. Je pre mňa úchvatné, aká je naša planéta rôznorodá a nádherná.

Nemáte počas expedícií nikdy strach?

- Ten skôr človek zažíva pred cestou, keď sa sám seba pýta, či je na to pripravený, či príliš neriskuje, či si toho na seba nenaložil priveľa... Predsa len, Trou De Fer nemá najlepšiu povesť. No keď zlaníte prvú dĺžku, uvedomíte si, že niet cesty späť, že kaňon už môžete iba prejsť. Vtedy sa vo vás všetko zmobilizuje a sústredíte sa len na tento cieľ. Krok po kroku sa posúvate dopredu, riešite rébusy, ktoré vám kaňon pripravuje a robíte všetko tak, aby to bolo bezpečné a nikomu sa nič nestalo. Pocit ohrozenia som nemal. Skôr fascináciu z toho, na akom úžasnom mieste som.

Bývate počas vašich ciest v nejakom spojení so svetom?

- Milujem pocit, keď sa za mnou všetko zavrie, keď ide celá energia iba na to, aby expedícia dobre dopadla. Nikomu nevravím, kde idem, čo budem robiť, či to bude ťažké, alebo nie. Raz skrátka zmiznem a nikto nevie, kde som.

Čo vám tieto zmiznutia dávajú?

- Úžasný rozmer. Človek si urobí poriadok v rebríčku hodnôt. Je totiž jedno, či ste v Himalájach, v džungli alebo pri Pygmejoch. Všade vnímate jedno, ako sa dokážu ľudia radovať zo života, hoci z nášho pohľadu sú veľmi chudobní. Ale ako hovoria Bhutánci, chudoba nie je nedostatok peňazí, ale nedostatok šťastia. Zväčša sa domov vraciam plný neopísateľného pocitu spokojnosti, že som sa narodil v take nádhernej krajine akou je Slovensko.

Pôvodne ste vraj do Trou De Fer nechceli brať kameru.

- Prvoradé bolo bezpečne prejsť kaňonom. Vedel som, že nebude čas na filmovanie, na vymýšľanie si scén. Jediná cesta, ako to prežiť, bolo ísť rýchlo dopredu, kým nás nezachytí dážď, ktorý by nás mohol najviac ohroziť. Načo sú vám zábery, keď kaňon neprežijete? Poctivo sme sa pripravovali v iných kaňonoch na ostrove na všetky nebezpečenstvá, ktoré hrozia v Trou De Fer. Pritom som mal so sebou vždy 2 kamery a snažil som sa natočiť o každom z nich filmík. Vďaka tomu som získal zručnosť, ktorá mi umožnila počas prekonávania jednotlivých kaskád či podzemia nakrúcať. Navyše sme tam šli s tímom už takí zohratí, že keď som v kaňone filmoval, nikto si to už neuvedomoval.

Film ešte ani nebol v kinách a už mal na svojom konte 10 cien. Čakali ste taký úspech?

- To človek dopredu nikdy nevie. Aký film je, vám povie až divák. Prihlásite ho na festival a až tam získate spätnú väzbu. Paradoxom však je, že skoro zo všetkých podujatí, kam film putoval, sa vrátil s ocenením. S výnimkou jedného, kde v porote sedel slovenský režisér...

Teraz je snímka v slovenských kinách. Na prvom premietaní ste v hľadisku sedeli i vy. Aké to bolo vidieť opäť miesta, ktoré ste prešli?

- Znovu vo mne ožívali všetky emócie. Bolo to veľmi zaujímavé prežívať to ako divák. Okrem iného som si vravel: „Toto sme skutočne prešli? Aj som si položil otázku, či by som mal odvahu tam ísť ešte raz.“

Máte už v hlave ďalší cieľ?

- Plánov je veľa, no ja o nich nerád rozprávam. Hovoriť dopredu o tom, či vás príroda niekde pustí, sa mi zdá ako velikášstvo. Nikdy nemôžete vedieť ako expedícia dopadne. Ale, keď som nedostupný, priatelia môžu tušiť, že som niekde mimo. Problém je len v tom, že už takmer všade na svete je pokrytie na mobil a že na Googli si môžete pozrieť takmer celý svet. Mňa ešte priťahujú len tie miesta, kde Google ani žiaden mobilný operátor ešte nedosiahol.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.