Slezinová sneť (nazývaná aj antrax), tuberkulóza, malária, týfus a cholera. Všetko sú to veľmi vážne choroby, ktoré sa u nás našťastie vyskytujú len veľmi zriedkavo. Možno sa pýtate, čo spomenuté choroby spája a prečo sme ich vlastne spomenuli. Dôvody sú dva. Prvým je to, že všetky spomenuté choroby sú vysoko infekčné. No a druhým dôvodom je to, že na objasnení pôvodcu a príčin a aj liečby týchto chorôb či prevencie voči nim sa podieľal ten istý človek – nemecký lekár Robert Koch, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu.
Narodil sa 11. decembra 1843 v nemeckom Clausthale, ako tretie z celkovo trinástich detí banského úradníka Hermanna Kocha. Už ako päťročný sa od svojich starších bratov naučil čítať a písať. Ako sedemročný začal navštevovať humanistické gymnázium, na ktorom v roku 1862 maturoval. Potom začal študovať filológiu na univerzite v Göttingene, ale už v prvom semestri prešiel na štúdium medicíny.
Dobrovoľne do vojny
Po ukončení štúdia v roku 1866 pracoval ako lekár na rôznych miestach, počas nemecko-francúzskej vojny v rokoch 1870-71 sa dobrovoľne prihlásil do sanitnej služby. V rokoch 1872 až 1880 bol okresným lekárom v poľskom Wolsztyne (vtedy Wollstein v Prusku).
Objav príčin antraxu
Práve tam urobil Koch, a to vo veľmi skromných podmienkach (laboratórium mal vo svojom byte), zásadné objavy, týkajúce sa príčin vzniku antraxu (ktorý bol vtedy rozšírenou chorobou statku) a prenosu tejto choroby baktériami anthrax bacilli. Koch tiež zistil, že tieto baktérie vytvárajú v nepriaznivých podmienkach spóry, ktoré sú veľmi odolné a môžu pretrvávať dlhú dobu v takýchto podmienkach.
Začal využívať mikrofotografiu
Pri svojom výskume využil Koch ako jeden z prvých mikrofotografiu. Výsledky svojich výskumov predstavil Koch profesorovi Cohnovi z univerzity vo Vroclavi, ktorý ich publikoval vo svojom botanickom časopise. Koch sa stal okamžite slávnym. V ďalších rokoch študoval Koch choroby, spôsobené bakteriálnou infekciou. V roku 1880 sa Koch stal členom Ríšskeho úradu pre zdravie, v ktorom konečne získal dobre vybavené laboratórium.
Vyvinul nové metódy kultivácie čistých kultúr baktérií, pričom používal plochú misku, ktorú navrhol jeho kolega Petri (Petriho misky sa dodnes používajú). Koch stanovil aj podmienky (známe ako Kochove postuláty), ktoré musia byť splnené prv, než možno s istotou povedať, že určitá baktéria spôsobuje určitú chorobu.
Objavil bacil tuberkulózy
Dva roky po príchode do Berlína objavil Koch bacil, ktorý spôsobuje tuberkulózu, a vyvinul metódu na jeho kultiváciu v čistom stave. Svoju klasickú prácu o tejto baktérii, nazvanej Mycobacterium tuberculosis (a slangovo nazývanej Kochov bacil), publikoval Koch v roku 1882.
Za cholerou do Egypta
Prácou na objasňovaní tuberkulózy bol ešte plne zaujatý, keď bol v roku 1883 vyslaný do Egypta ako vedúci nemeckej komisie, ktorá mala vyšetriť náhle vypuknutie epidémie cholery v spomenutej krajine. Kochovi sa podarilo objaviť baktérie Vibrio cholerae, ktoré sú príčinou cholery. Treba ale spomenúť, že tieto baktérie už v roku 1854 opísal F. Pacini, ale jeho práca ostala nepovšimnutá.
Jeho zásady sa uplatňujú dodnes
Neskôr študoval choleru v Indii a formuloval zásady na kontrolu a potlačenie epidémie cholery, ktoré sa uplatňujú dodnes. Za výsledky štúdia cholery dostal Koch finančnú odmenu vo výške 100 000 nemeckých mariek. V roku 1885 bol Koch menovaný profesorom hygieny na berlínskej univerzite (prednášky však boli preňho záťažou) a riaditeľom novozriadeného Ústavu hygieny na tejto univerzite.
Liek spôsobil škandál
Na medicínskom kongrese v Berlíne v roku 1890 predstavil Koch nečakane liek proti tuberkulóze, ktorý nazval Tuberkulin. Používanie tohto lieku ale viedlo k škandálu, pretože niekoľkí pacienti v dôsledku požitia lieku zomreli. Koch odišiel na dovolenku do Egypta, čo sa mu vyčítalo ako útek pred nemeckou verejnosťou.
Pomenovali po ňom kráter na Mesiaci
Napriek tomuto neúspechu dostal Koch, ktorý skúmal aj príčiny malárie a týfusu, v roku 1905 Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu, a to za výskumy a objavy týkajúce sa tuberkulózy. Robert Koch, po ktorom je pomenovaný jeden kráter na Mesiaci, zomrel 27. mája 1910 v Baden-Badene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
