To, či o chvíľu - dni, týždne, maximálne mesiace – uvidíme seriál bankrotov s následnou depresiou a chaosom ekonomiky, alebo politický prevrat v Európe, zo Slovenska iste neovplyvníme. V prvom prípade, teda ak centrálna banka nezačne tlačiť virtuálne eurá, čiže neobmedzene vykupovať dlhy, sa na Slovensko tie krachy prelejú v podobách, ktoré sa nedajú predvídať. Nie preto, že by fantázia chýbala. Tú predstavivosť však nemá nik, situácia je bezprecedentná. Hospodársky rast pôjde do ostrého mínusu (prognózami si môžete zakúriť) a prudko sa zvýši nezamestnanosť. Enormne tým stúpne tlak na rozpočet, ktorý však vyschne, keďže požičať si na trhoch nebude možné a euroval sa rozpadne. Ďalšie podrobnosti, týkajúce sa špeciálne meny a bankového sektora, visia na tom, ako zareaguje na vývoj (predovšetkým) Nemecko. Dalo by sa maľovať obraz aj plastickejší, ale strašenie je posledné, čo pomôže.
Prijateľnejšie vyzerá scenár, že v ECB naštartujú rotačky (obrazne, samozrejme) na tri zmeny, a európski politici slávnostne vyhlásia – z Bruselu 9. decembra – cestu k tzv. transferovej únii, federácii aj s eurodlhopismi (na konci). Pre mnohých to znie dokonca prirodzene a logicky, keďže dnes už každý vidí, že menová únia bez jednotnej rozpočtovej politiky je nefunkčná. Úľava by však bola predčasná. So značnou pravdepodobnosťou tento scenár, za ktorý sa modlia trhy, vybuchne. Či na medzištátnych potýčkach, či na niektorej "severnej" politickej scéne, alebo na južnom krídle, kde škrtenie-holenie-strihanie narazí na národné povstanie (talianske, španielske, grécke, portugalské). To všetko predznamenáva opäť živelný rozpad eurozóny, akurát o čosi neskôr. A keby sme sa aj cez tieto nástrahy dostali, fiškálna a politická únia z Bruselu sa neudrží pre konflikty z vyprázdnenia národných demokracií a centralizmus až s autokratickými prvkami. Čisto ekonomicky tlačenie peňazí skončí v znehodnotení úspor, dôchodkov a hodnôt denominovaných v eure. (Na tomto, iste, dnes existuje medzi analytikmi spor, ale základný rozum sa nenechá opiť ani príkladmi ako Japonsko..)
Ako tu bolo napísané už na začiatku gréckej etudy, kameň na kameni v eurozóne nezostane v akomkoľvek scenári. Optikou toho, čo všetko neovplyvníme, si môžeme vychutnať, čo za nezmyselnú márnosť bol Sulíkov boj proti eurovalu a ukončenie vlády, k čomu poslúžil ako vítaná zámienka.... Kúzelnejšie a podstatnejšie je, že tá vláda, ktorá – podľa novely ústavy - ani nesmie rozhodovať "o zásadných hospodárskych otázkach", a ani zahraničnej politiky, stojí na prahu rozhodnutia, aké ešte pred žiadnou inou slovenskou vládou nestálo. Navyše ju trhá schizofrénia, keďže Mikloš na jednej strane chce byť "v užšom jadre", ktoré Nemecko už zrejme buduje, na strane druhej odmieta fiškálnu a politickú úniu, bez ktorej jadro veru nebude. Smutná pointa je, že s kompetenciami či bez, čokoľvek si želá slovenská vláda (a parlament), nemá dosah na nič, čo sa udeje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
