Asi aj kvôli tomu, že muzikantské začiatky sa jej viažu k rodnému Stropkovu a ku kapele staršieho brata.
"Brat stále má kapelu, s ktorou pravidelne hráva na zábavach, svadbách a plesoch. Práve on mi ukazoval prvé akordy na gitare, zháňal platne s hudbou, ktoré bolo ťažko zohnať, s nimi som prvýkrát stála na pódiu. Priviedol ma k muzike. Potom som šla do Prešova na strednú školu, kde som spievala aj so školskou kapelou, zoznámila som sa s Petrom Nagyom..."
V roku 1982 vyhrala súťaž Košický zlatý poklad a rozhodla sa skúšať šťastie v Bratislave.
"Bolo mi ľúto opustiť zázemie, ktoré som mala doma, no vedela som, že je nevyhnutné, aby som šla tam, kde bol rozhlas, kde bolo vydavateľstvo. Na druhý deň po maturite som si zbalila tašku, od mamy dostala 500 korún a odišla som. Musela som si v Bratislave nájsť prácu, až po dvoch rokoch som sa zviditeľnila hitom Účesy a neskôr Maznáčikom."
Samota ma zocelila
Sama to počas prvých dvoch rokov v Bratislave nemala ľahké... "Často som telefonovala domov, no bola som tak trochu vlk samotár, takže som si užila chvíľky samoty. Aj som si poplakala, no chcela som to dokázať. Boli to dva roky, ktoré ma zocelili."
S odevnou priemyslovkou sa zamestnala v podniku na výrobu pánskych košieľ a posteľnej bielizne. "Prešla som si všetkým - bola som v sklade, šila v dielni, neskôr som pracovala ako kontrolórka. Popri tom som popoludní chodievala na klavírne korepetície, trikrát do týždňa sme vystupovali s kapelou. Boli to doslova galeje..."
Úspešný zlom
Po piatich rokoch však nastal zlom, B. Dubasová vydala svoj prvý album s mnohými úspešnými skladbami.
"Spočiatku mi doslova robilo problém počuť samu seba v rádiu. Vždy mi vybehol rumenec do tváre a pamätám si, že keď som sa takto začula úplne po prvýkrát, tak mi prišlo mdlo a musela som utekať na toaletu," spomína si dnes s úsmevom.
"Úspech prišiel až v roku 1987 s albumom Beáta, ktorý mi napísal Vašo Patejdl. Na ňom boli skladby ako Dievča z reklamy či Sme také, aké sme. Ale nikdy som nemala pocit, že by som mala hviezdne maniere. Aspoň si to myslím. Viem totiž, aká je tá cesta ťažká. Vážim si každého človeka, ktorý chce odo mňa podpis, alebo sa chce porozprávať. Úspech v tejto brandži je podľa mňa dar, ktorý treba prijať s pokorou. Lebo v šoubiznise sa všetko môže zo dňa na deň úplne obrátiť..."
Dôležitá je rodina a nezblázniť sa
Aj preto B. Dubasová stále pociťovala obavy z toho, čo bude ďalej. "Som si vedomá toho, že obdobie slepého obdivu a idolu mám úspešne za sebou. Je to logický a prirodzený postup a ja sa dnes teším z toho, že mám dodnes skalných fanúšikov, ktorých tešia moje pesničky a kupujú si albumy. Časy svojej veľkej slávy som si v plnej miere užila. Nie je ťažké prísť a zaujať jednou skladbou. Lenže čo potom ďalej? Profesionálne spievam od roku 1985 a podarilo sa mi udržať si fanúšikov, mať svoju rodinu a popri tom sa z toho všetkého nezblázniť..."
Ak sa chce spevák udržať v brandži, najdôležitejšie je mať poruke pár hitov... "Veľa pesničiek som za tie roky vyradila. Pesnička, ktorá sa mi po týždni prestala páčiť, nemôže predsa ísť na platňu... Nedá sa to spraviť tak, že si človek sadne a povie si - teraz napíšem hit. Jednoducho sa mu to buď podarí alebo nie. Viem, že keď mám pri počúvaní skladby zimomriavky na tele, tak je to na najlepšej ceste...," dodala.
Autor: kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
