Napr. hneď paragraf o „obmedzení nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia evakuáciou (...)“ autora celkom znepokojil. A ten ďalší, o „uložení pracovnej povinnosti na zabezpečenie zásobovania (...)“, priam vydesil. No toto? Človek 50 rokov slamku krížom nepreložil, a teraz by mal pracovať... Také dačo, že „obmedziť právo slobodne rozširovať informácie (...) a slobodu prejavu (..)“, je popri tom už takmer detail...
No. Isteže, núdza je obmedzená na územie pätnástich nemocníc, ale ak náhodou bývate v susedstve, tak nie je jasné, či do toho nespadnete. V každom prípade „vďaka“ odborárom z LOZ vidíme, aký typ zámienky – ohrozenie životov, zdravia, majetku – stačí, aby tu nejaká vláda cvične zaviedla totalitu. Niežeby sme podozrievali víťaza ktorýchkoľvek volieb - napríklad hneď tých predčasných v marci. Špeciálne rok 2012 však má nábeh na to, aby v určitých scenároch nastolil situácie, ktoré ponúknu príležitosť... A pozor – nemusia mať vôbec nič spoločné so zdravotníctvom...
Povedať, že vzhľadom na precedentný charakter opatrenia mala byť vláda zdržanlivejšia, sa celkom nedá. Jedna-jediná obeť na živote by bola privysoká cena. Kritika Uhliarika, že namiesto rokovaní s Kollárom sa mal postarať o takpovediac vzduchotesné zabezpečenie starostlivosti všade tak, aby núdzu nebolo nutné vyhlasovať, je korektná vtedy, ak sme si istí, že sa to dalo. Azda áno, ale odprisahať sa nedá. Za podobnej vzbury v Česku (3800 výpovedí) mal biele miesta do poslednej chvíle aj Heger, a to je schopný minister zdravotníctva. Na rozdiel od toho nášho...
Inak ten hnev bohov, požadujúci demisiu či odvolanie Uhliarika, je totálne mimo misu. Teda v tom zmysle, že ak zlyhal – áno – tak omračujúcim rozsahom ústupkov. Výsledkom „taktiky“, že Kollárovi daroval aj poslednú košeľu, je dovedenie Slovenska k núdzovému stavu. To je zlyhanie, ktoré mu však nikto nevyčíta. Nie. Po hlave ministra sa volá preto, lebo po roku a štyroch mesiacoch, čo bol v úrade, nie je slovenské zdravotníctvo v stave, ktorý by sa páčil lekárskym odborárom. A ešte strane Smer, všakáno. Skazonosnosť „politickej analýzy“, ktorú diktujú emócie (k osobám a stranám) namiesto malej násobilky, ukazuje realita, ktorá hovorí, že stavu núdze nezabránili ani vrchovate naplnené podmienky LOZ. Uhliarik je vinný tým, že je Uhliarik (Pentliarik, ako hovorí ľudová znalosť).
Ani náhodou to nie je minister, akého potrebuje slovenské zdravotníctvo. Zďaleka nie, pričom sa ale musí zohľadniť, že žil v tvrdých obmedzeniach ako koalično-politických, tak aj daných konfliktom a krížením záujmov naprieč rezortom. Bez viny je Uhliarik akurát v jednej veci: Že sa nevedel dohodnúť s „racketeermi“ v bielych plášťoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
