Keď napríklad za jasnej nočnej oblohy dlhší čas pozorujeme nebeské telesá nad nami, zistíme, že napríklad Mesiac sa po oblohe pohybuje pomerne rýchlo, zatiaľ čo celá sústava hviezd sa „otáča“ podstatne pomalšie, a to vždy ako celok. Vieme, že príčinou týchto pohybov je rotácia Mesiaca okolo Zeme a pohyb Zeme okolo Slnka. Ale ani keby sme porovnali naše pozorovania spred niekoľkých desaťročí s tými dnešnými, nezistili by sme voľným okom žiadnu zmenu v rozložení hviezd, teda nezaregistrovali by sme, či sú teraz určité hviezdy od seba ďalej alebo bližšie, ako boli kedysi. Z nášho zmyslového pohľadu sa teda zdá, že „hviezdny“, teda od nás veľmi vzdialený vesmír, je statický a nemení sa.
Predstava o statickom (teda nerozpínajúcom ani nezmršťujúcom sa vesmíre) panovala ešte aj v roku 1915, keď Albert Einstein uverejnil svoju všeobecnú teóriu relativity. Do tejto teórie dokonca zabudoval kozmologickú konštantu (to neskôr považoval za svoj najväčší omyl), ktorá zabezpečovala nemennosť rozmerov vesmíru. Až keď v roku 1929 astronóm E. Hubble objavil, že galaxie sa od seba vzďaľujú, teda že vesmír sa rozpína, Einstein spomenutý člen zo svojich rovníc odstránil.
Po objave expanzie vesmíru nikto nepochyboval o tom, že expanzia sa deje konštantnou rýchlosťou, prípadne sa spomaľuje. Ukázalo sa však, že to nie je tak. Merania troch astronómov v rokoch 1998 až 1999 ukázali, že expanzia vesmíru sa zrýchľuje. Povedané inými slovami, vesmír sa rozpína čoraz rýchlejšie. No a práve za tento objav dostali astronómovia Saul Perlmutter, Brian P. Schmidt a Adam G. Ries tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku.
Perlmutter (ten dostal polovicu ceny), Schmidt a Riess (spoločne dostali druhú polovicu ceny) sa zamerali na pozorovanie veľmi vzdialených supernov typu Ia, pričom merali ich skutočnú jasnosť i červený posuv spektrálnych čiar ich svetla. Vyhodnotením nameraných veličín dospeli k jednoznačnému záveru, že expanzia nášho vesmíru sa zrýchľuje.
Tento záver prekvapil samotných objaviteľov i odbornú verejnosť. Objav zrýchlenej expanzie vesmíru znamenal, že za túto expanziu nemôže byť zodpovedná gravitačná sila, pokiaľ sa táto sila chová tak, ako si to myslíme. Gravitácia je totiž príťažlivou interakciou a nie je teda možné, aby dochádzalo k samovoľnému zrýchľovaniu expanzie. Rovnako nie je možné, aby sa kameň vrhnutý nahor začal sám od seba pohybovať stále rýchlejšie od osoby, ktorá ho vrhla. Predpokladá sa, že pôvodcom tohto zrýchleného rozpínania môže byť tzv. temná energia.
Možno ešte dodať, že prvé Nobelove ceny boli udelené v roku 1910 a že ceny sú každý rok odovzdávané 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, ktorý založil nadáciu na ich udeľovanie. Laureáti tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku dostanú spolu s unikátnymi diplomami, ktoré im odovzdá švédsky kráľ, aj finančnú odmenu v celkovej výške 10 miliónov švédskych korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
