No, nemusíte si príliš namáhať mozgové závity, prezradíme vám to: všetky spomenuté kultúrne či prírodné lokality patria do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru).
Program zostavenia takéhoto zoznamu bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972.
Na svete 911, u nás sedem
Ku koncu roka 2010 bolo do tohto zoznamu zapísaných 911 lokalít, z toho 704 kultúrnych, 180 prírodných a 27 zmiešaných lokalít, nachádzajúcich sa v 151 štátoch (stav k roku 2010). Pre úplnosť spomeňme, že na Slovensku je takýchto lokalít sedem. Veľký počet lokalít, zaradených do spomenutého zoznamu, je v Nemecku. Jednou z nich je Völklinger Hütte, čiže Völklingenská huta, ležiaca v mestečku Völklingen v najmenšej nemeckej spolkovej krajine, v Sársku.
Jediné zachované železiarne
Táto huta je v svetovom meradle jedinými zachovanými železiarňami z doby rozkvetu železiarskeho a oceliarskeho priemyslu v druhej polovici 19. storočia. Gigantický areál týchto železiarní, ktorý má rozlohu 600 000 štvorcových metrov, bol do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO zapísaný v roku 1994, a to ako vôbec prvý priemyselný pamätník.
Založená v roku 1873
Prvá oceliareň vo Völklingene bola založená v roku 1873, ale o šesť rokov ju museli zavrieť. V roku 1881 kupuje odstavený podnik Carl Röchling, ktorý vsádza na výrobu surového železa a v roku 1883 uvádza do činnosti prvú vysokú pec. Röchlingove podnikateľské aktivity prinášajú úspech a už v roku 1890 sa jeho podnik stáva najväčším výrobcom železných nosníkov v Nemecku. V roku 1891 začína činnosť oceliareň pracujúca na Thomasovom princípe. V roku 1928 vzniká v podniku jedno z najmodernejších zariadení na sintrovanie (spekanie jemného prachu) v Európe.
Pracovali tam zajatci
Tienistou stránkou sa huta vyznačuje počas druhej svetovej vojny, keď v nej za najťažších podmienok pracujú tisíce zavlečených ľudí a vojnových zajatcov, a to najmä z Poľska, Ruska a Juhoslávie. V polovici 60. rokov minulého storočia zažívajú huty svoj vrchol, keď je v nich zamestnaných vyše 17 000 ľudí. Len o desať rokov neskôr sú však huty postihnuté svetovou krízou vo výrobe železa a ocele a v roku 1982 sa spájajú s ďalším podnikom.
Posledný odpich v roku 1986
V roku 1980 vzniká v blízkosti huty nová oceliareň a 4. júla 1986 je vo Völklingenskej hute „odpichnuté“ posledné surové železo. Zariadenia na výrobu surového železa sa dostávajú pod pamiatkovú ochranu a v roku 1994 nasleduje zápis huty do spomínaného zoznamu svetového dedičstva. Od roku 2000 je areál bývalých železiarní prístupný aj pre individuálnych návštevníkov – návštevnosť za celý tento rok už prekročí stotisíc ľudí.
Prehliadka ako turistická túra
Dôkladná prehliadka celého areálu zaberie niekoľko hodín a možno ju považovať za akúsi stredne náročnú turistickú túru. Prehliadková trasa vnútri jednotlivých budov i po vonkajších kovových chodníkoch vedie cez všetky časti huty. Po kovových schodoch sa dostanete na lávku vo výške 27 metrov, ktorá je dlhá 240 metrov a z ktorej je nádherný výhľad na mestečko i do okolia.
Prejdete vyše šesť kilometrov
Komu sa táto výška máli, môže vystúpiť až na vyhliadkovú plošinu vo výške 45 metrov. Po skončení „prechádzky“ areálom bývalých železiarní máte v nohách vyše šesť kilometrov! Kvôli zvýšeniu atraktívnosti sa v areáli huty pravidelne usporadúvajú rôzne výstavy. V tomto roku to bola napríklad výstava o živote Keltov v dobe železnej, výstava diel Mela Ramosa (k 50. výročiu vzniku pop–artu) i výstava tzv. urbánneho umenia, čiže grafiti.
O záujme navštíviť Völklinger Hütte svedčí najlepšie to, že od roku 2000 do roku 2010 navštívilo túto lokalitu svetového kultúrneho dedičstva vyše 2,5 milióna ľudí z celého sveta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
