Pri príležitosti 70. narodenín sa rozhodla vyraziť naposledy medzi svojich fanúšikov. A to aj napriek tomu, že je stále vo vynikajúcej forme. Nestarnúca speváčka však priznáva, že spev nie je jedinou náplňou jej života a že si chce konečne plnými dúškami užívať pestrofarebnosť, ktorú život ponúka.
Operná diva Jelena Obrazcovová vraví, že by chcela najprv umrieť, až potom prestať spievať. Vy odchádzate dobrovoľne, v skvelej kondícii. Spev teda zrejme nestojí na piedestáli vášho hodnotového rebríčka.
- Nie. To v žiadnom prípade. Život je omnoho pestrejší než to, čo človeku ponúka javisko a spev. Muzike som sa profesionálne venovala 45 rokov. To je strašne dlhý čas a počas neho som si užila dostatok úspechu. Už po ňom až tak netúžim. Aj toto turné, ktoré teraz absolvujem, je úžasné. Ľudia sú nadšení a ja si hovorím, že je to naozaj krásne ukončenie mojej koncertnej kariéry.
Práve preto, že sú haly počas tohto turné nabité vašimi fanúšikmi a že ľudia naozaj takmer celý čas tlieskajú postojačky, by som čakala istú dávku smútku, že to zažívate možno naposledy.
- Práve naopak, je to krásne! Aj keď je pravda, že pred košickým koncertom som mala pár voľných dní a začala som už pociťovať abstinenčné príznaky. No myslím si, že po skončení šnúry budem taká vyčerpaná, do toho prídu Vianoce, takže smútok za koncertným pódiom tak skoro nečakám.
Potlesk a úspech pre vás na rozdiel od kolegov nie sú drogou?
- Nie.
Čo vás teda toľko rokov držalo pri speve?
- Myslím si, že ma to skôr zomlelo. Bolo to ako rozbehnutý vlak, do ktorého človek naskočí a nedá sa z neho vystúpiť, pretože nie ste iba sama za seba, ste súčasťou niečoho. Spievala som s dvoma kapelami, príležitostne s treťou, takže diár sa mi zapĺňal a zapĺňal, až som zistila, že mám celé mesiace už na rok vopred rozplánované. V istej chvíli som si povedala, že už nechcem mať vo švíkoch praskajúci diár, že chcem mať konečne voľno a robiť si čo chcem, kedy chcem a na čo momentálne dostanem chuť. Už mi veľmi chýbala spontánnosť v živote. Bude to pre mňa príjemná zmena nemusieť sa prispôsobovať žiadnym povinnostiam.
Už viete, ako s novovytvoreným časom a priestorom naložíte?
- Opäť budem mať psíka, ktorého som už 2,5 roka nemala. Na narodeniny mi syn kúpil šteniatko, ale od chovateľov ho dostanem až po turné. Určite budem častejšie chodiť do Kanady, kde mám 2 vnúčatá, a s mužom budeme cestovať. Na jar sa chystáme do Holandska na výstavu tulipánov, nikdy som nebola v Británii a na juhu Francúzska, takže by som sa tam rada pozrela. A potom je mnoho ďalších kútov v Európe, ktoré by som rada videla.
Máte brata, 2 synov, 4 vnukov, kapely sú zložené prevažne z mužov...
- Je pravda, že som odjakživa obklopená zväčša mužmi. Ale musím sa priznať, že ma to teší, cítim sa medzi nimi veľmi dobre, pretože je to veľmi kamarátske prostredie, na ktoré som zvyknutá. Ja skôr nepoznám ženskú spoločnosť, pretože okrem mamičky a nevesty, s ktorou sa teraz kamarátim, som so ženami nikdy príliš v kontakte nebola. Od detstva som skôr chlapčenský pupok, chalani ma vždy brali a mám pocit, že v sebe asi mám viac mužského elementu.
Kedy ste v sebe objavili ženu?
- Myslím, že som sa žensky začala cítiť až pred svadbou, keď som bola tehotná so synom Martinom. To bol prvý impulz, keď som v sebe zacítila ženu. Tehotenstvo a potom narodenie syna bolo pre mňa všeobecne obdobím, keď sa toho u mňa veľa zmenilo. Dovtedy som totiž žila viac-menej sama pre sebe, nebola som zvyknutá o niekoho sa starať. A odrazu tu bol človiečik úplne závislý odo mňa. No musím povedať, že som si tú starostlivosť neuveriteľne užívala. Bolo to nádherné obdobie.
Vráťme sa ešte na chvíľu k mužom. Čo vám na nich imponuje?
- Dominancia. Mám veľmi rada dominantných a úspešných mužov. No zároveň v sebe musia mať aj istú krehkosť a ochotu prijímať ženinu opateru. Ženy totiž od prírody majú v sebe potrebu starať sa o niekoho. Viem, že nie je ľahké nájsť muža s takouto kombináciou vlastností, no mne sa to podarilo. Aj keď je fakt, že až po niekoľkých pokusoch...
Verili ste ešte tomu, že sa nájde muž, ktorý v sebe spojí všetky tieto atribúty?
- Vôbec som nad tým nepremýšľala. Myslela som si totiž, že sa už nenájde vôbec žiaden.
A netrápilo vás to?
- Nie. Aj keď v duchu som si vravela, že snáď niečo príde, že by bolo fajn mať niekoho po svojom boku. Nechcela som naveky ostať celkom sama. No nad ničím konkrétnym som neuvažovala.
Bolo vám dobre aj samej?
- Bolo. Kým žila mamička, bolo to skvelé. No keď umrela, začala som o partnerovi intenzívnejšie uvažovať a priznám sa, že túžba mať niekoho vedľa seba bola zrazu omnoho väčšia.
Život sa k vám napokon zachoval veľmi štedro.
- Áno a som mu za to vďačná. Koniec koncov, štedro sa ku mne zachoval veľakrát a to napriek tomu, že som sa nikdy o nič neusilovala. Alebo žeby práve preto? Moja životná skúsenosť totiž hovorí, že najlepšie je nechať veci plynúť prirodzenou cestou. V mojom živote je mnoho Božej vôle. Ja som nikdy na nič netlačila, v súkromí, ani v kariére. Respektíve, ak som párkrát zatlačila, nikdy to dobre nedopadlo. Pamätám si, že ak som sa niekedy usilovala o nejakého chlapa, nikdy to nevyšlo, alebo sa to neskončilo dobre.
Ste veriaca...
- Áno, už od detstva a viera mi veľmi pomáha.
Čím sa v živote riadite?
- To hlavné, čo ma život naučil, je striedmosť a pokora. Že nemám chcieť všetko. Neprejedám sa, nepijem veľa, nefajčím a nikdy nič nepreháňam.
Spomínali ste, že hneď po skončení koncertnej šnúry sa začnete venovať príprave Vianoc. Budú tie tohtoročné v niečom odlišné?
- Nie. Budú presne také isté, ako vždy. Stretneme sa u môjho syna Vítka, ktorý má z nás najväčšiu jedáleň a najväčší stôl. Budeme za ním dvanásti plus niekoľko zvieratiek. U nás sú to jednoznačne sviatky veselosti. To hlavné, čo u nás nikdy nesmie chýbať, je dobrá nálada. Ale aj hudba. Švagor mojej nevesty je tiež muzikant - hrá v bonnskej filharmónii na kontrabas - takže vždy vezme gitaru, ja si sadnem ku klavíru a spievame koledy. Potom si pustíme krásnu vianočnú omšu, ktorú napísal môj otecko, deti sa pritom hrajú a všetci sa tešíme. Na druhý deň chodím do kostola, prídu k nám syn s nevestou a deťmi, pripravím moriaka a začínam sa chystať na výlet. Každý rok po Vianociach totiž vyrážame niekam do prírody. Minulý rok sme boli v Merane. Moja kamarátka tam má penzión.
Lyžujete ešte?
- Už nie. Zavesila som to na klinec, pretože som sa bála o svoje nohy. No pred 3 rokmi som na konci koncertu odchádzala z javiska a ako som šla, potkla som sa o kábel a zlomila si členok. Vtedy som si povedala, že by som možno mala športovať a nie spievať...
Tri dni pred košickým koncertom ste mali narodeniny. Stihli ste ich už osláviť?
- Áno, v pražskom divadle Bolka Polívku, ktoré je úžasné v tom, že sa dajú stoličky zasunúť pod balkón a dajú sa tam robiť plesy i spoločenské akcie. Tak som spojila oslavu s rodinou, kolegami, kamarátmi do jednej veľkej párty, na ktorú napokon prišlo 120 ľudí. Zdalo sa mi to lepšie ako oslavovať ešte mesiac. Prišli Pavel Bobek, Petr Spálený, Jirka Lábus, Naďa Konvalinková, Bolek s malými deťmi... Takže to bolo veselé i dojímavé zároveň.
Ktorý z darčekov vás dojal najviac?
- Krásny briliantový prsteň od môjho muža. Ja som na pozvánku napísala, aby nik nenosil darčeky. Že mi stačí ich prítomnosť a dobrá nálada, ale že fľaša vína ma neurazí. Tak som dostala množstvo kvalitného vína. Ale prekvapil ma napríklad poukaz do kúpeľov od kapely. Chlapci sa ma opýtali, či by som chcela radšej let balónom, alebo kúpele, tak som povedala, že jednoznačne kúpele. Let balónom ma neláka, ale kúpele budem po tomto turné potrebovať... Vezmem mamičku môjho muža a urobíme si trojdňový babinec. Pobavil ma aj poukaz na "medovú večeru" vo dvojici. Má to anglický názov honeymoon, čo je v preklade svadobná cesta.
Žeby vám tých chceli naznačiť, že je načase sa vydať?
- Do takýchto náznakov sú všetci celí žeraví. Našťastie sú to také nenápadné náznaky, že ich môžem s úsmevom ignorovať.
Ženy po tridsiatke zvyknú mať pocit, že na to či ono už nemajú vek...
- S pribúdajúcimi rokmi tento tlak odpadá. A nielen u žien. Pozrite sa na Paula McCartneyho, ktorý sa ešte v sedemdesiatke oženil. Takže môžem zodpovedne povedať, že sedemdesiatka je vek vhodný na všetko...
Máte takéto plány aj vy?
- Ja žiadne plány nemám. Život ide ďalej. C'est la vie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
