Že sa dospelí rozhodnú nejesť mäso - či už pre svoj svetonázor, z religióznych, ekologických či iných dôvodov - dnes už experti na výživu vôbec nekritizujú. Mnohé hovorí dokonca za to, že vegetariáni žijú zdravšie. Čo však, ak chcú rodičia vegetariáni, aby sa aj ich deti stravovali rovnako ako oni - teda bez mäsa?
Mäso deťom nezakazujte
Otázku, či je vegetariánska strava pre deti odporúčania hodná, riešia experti na celom svete. Nemeckí odborníci sa zhodli, že: "Vyváženú a pestrú ovo-lacto-vegetariánsku stravu bez mäsa a rýb, no s vajíčkami a mliečnymi produktmi možno odporúčať aj pre deti."
No jedným dychom upozorňujú, že je dôležité dbať na to, aby sa vegetariánstvo a existovanie bez mäsa nestalo rodinnou dogmou. Aj presvedčení vegetariáni by svojim deťom konzumáciu mäsa zakazovať nemali. Ak by sa totiž k nedostatku mäsa v strave pridal aj nedostatok vajec a mlieka, mohlo by to byť zdraviu škodlivé.
Vegánstvo je pre deti absolútne nevhodné
Kým na vegetariánsku stravu sa dívajú experti s akým-takým pochopením, vegánsku (teda bez akýchkoľvek produktov zo zvierat - čiže aj bez masla, mlieka, vajec) považujú pre deti za absolútne nevhodnú! Nemeckí odborníci na stravovanie sú zajedno v tom, že tá vedie k nedostatočnému prísunu energie, proteínov, železa, kalcia, jódu, zinku, vitamínov B2 a B12 i vitamínu D. Pri takejto strave môže byť zároveň nízky aj
prísun omega 3 mastných kyselín.
A vzhľadom na to, že deti majú iný metabolizmus ako dospelí (najmä preto, že sú vo vývoji a ich telo si nevytvára takú zásobu živín ako telo dospelého človeka), mohlo by to u nich viesť až k nedostatočnej výžive. Poruchy krvotvorby, spomalenie rastu a niekedy aj nezvratné neurologické poruchy sú najväčšími strašiakmi, čo by mohli vzniknúť ako dôsledok nesprávnej výživy.
Dojčenie a vegánstvo?
Nemeckí odborníci informujú, že vegánsky stravujúce sa matky môžu mať materské mlieko chudobné na energiu, laktózu, tuky i proteíny. Keď je bábätko v prvých mesiacoch života plne dojčené, môže to čiastočne viesť k zdravotným problémom, ako spomalený rast či väčšia náchylnosť na infekcie.
Pozor treba dávať aj na stravu pre dojčatá na sójovej báze - v každom prípade by ste sa skôr, ako sa pre ňu rozhodnete, mali poradiť s pediatrom. Najneskôr po ukončenom 6. mesiaci by mali deti prijímať stravu bohatú na železo, keďže obsah železa v materskom mlieku je nízky.
Iná pesnička je, keď sa deti v priebehu dospievania chcú odlíšiť alebo dištancovať od zvyklostí svojich rodičov. Pri niektorých sa to demonštruje aj zmeneným správaním pri jedle a k jedlu. Nezriedka sa stane, že sa pubertiaci vzdajú všetkého mäsa i rýb. "Ako môžete jesť zvieratá? Nemáme právo zabíjať zvieratá alebo nezjem nič, čo má oči," sú najčastejšie vety tohto protestu.
Niektorí tínedžeri odmietajú jesť mäso a aspoň načas sa stanú vegetariánmi. V tomto prípade by ste však deti za žiadnych okolností nemali do konzumácie mäsa nútiť. Práve naopak, skúste sa obrniť trpezlivosťou a ukážte svojej dospievajúcej ratolesti svoju tolerantnú tvár. Nezabudnite však bdelým okom sledovať, ako vyzerá jedálniček vášho "skorodospeláka".
Keďže mäso obsahuje veľa železa, väčšinou sa bez neho strava v puberte nezaobíde. Železo je totiž veľmi
dôležité pre rýchlo sa zväčšujúce telo. Latentný nedostatok železa a anémia sú najmä u chlapcov častými dôsledkami rýchleho rastu. U dievčat stúpa potreba železa v tele najmä potom, ako dostanú prvú menštruáciu.
Čo teda, ak vaše dieťa nemá rado mäso? Skúste prísun železa zabezpečiť potravinami, ktoré sú naň bohaté. Či už sú to celozrnné produkty alebo zelenina ako špenát, hrášok, fenikel, cvikla alebo strukoviny.
Zvýšený prísun železa dosiahnete aj tak, ak k rastlinným potravinám bohatým na železo pridáte potraviny bohaté na vitamín C, ako paprika či petržlen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
