Na jeho vyhlásení, že odpočúvanie novinárov „je útok proti základom štátu, proti demokracii", ešte ani rumenec hanby neuschol, a už máme čierne na bielom, že tú istú novinárku (!!) odpočúvali aj za Kašického. No toto??
Nádhera. Podstata obrazu, ktorý zľudovel ako „zlodej kričí, chyťte zlodeja", je totožná napr. s nedávnou kritikou Mikloša za deficit. Mal sa kto ozvať... Či je horšia možnosť, že predseda Smeru má vymazanú pamäť, alebo predstiera, že sa mu vymazala, nech rozsúdia naši bystrí politológovia. Zaujímavejší je rozdiel, ktorý sa v kauze večne odpočúvanej nešťastnice zacementuje (zrejme stopercentne): Kým Kašický je a zostane veľvyslancom SR v NATO, Ľubomír Galko je už na ceste do parlamentu.
Ticho, ktoré po obnažení zo Smeru sála, je liečivé a dojímavé... Dokonca ani Kaliňák neberie telefóny. Hahaha. Zmĺknuť by ale mali všetci. A to napriek faktu, že titulky „Galko odpočúval novinárov", „Novinárku odpočúval aj Smer", sa míňajú s podstatou veci.
Nie. Odpočúvalo Vojenské obranné spravodajstvo. Niežeby politické strany, ktoré v koalíciách a opozíciách rotujú volebnými cyklami, neboli primárne zodpovedné za pomery na Slovensku. Sú. Dlhodobým znakom týchto pomerov však tiež je, že spravodajské služby – civilná i dve armádne – žijú nezávislé životy. Resp. závislé na politike iba čiastočne... Napísať to až tak, že sú ďalšou mocou v štáte, sa veľmi nechce. Neexistujú konzistentné ciele, ktoré by sledovali, len takpovediac „tekuté". Čiže môžu byť aj protichodné. (Čím viac „služieb" máte, tým viac tzv. spravodajských vojen v štáte.) Spravodajskú komunitu zjednocuje „iba" spoločný záujem, ktorý je aj tu prioritne existenčný a „sebazáchovný". Pričom ich špecifikom je, že nejde iba o ľudí s nadmernou túžbou „byť pri ohni" a zbohatnutí, ale aj s vyššími ambíciami než schopnosťami, čo je v tomto prostredí rizikovejšie než inde. Cenný monopol, ktorým sú obdarovaní, teda zber a vlastnenie exkluzívnych informácií, rozohrávajú na všetky (nielen politické) strany. Ako distribútori a predajcovia tvoria „prirodzené" centrum, v ktorom obchodujú podsvetie a biznis so štátom a jeho justíciou...
To, že na jednu tú istú osobu, pátrajúcu po informačných únikoch, nasadilo VOS veľké ucho nezávisle na politickej moci, len upozorňuje, že okolnosť, či „za Fica", alebo „za Radičovej", je irelevantná. Stranícky kartel je v zhode, že existencia trinástej komnaty, do ktorej svetlo nepreniká, je preň viac výhodná ako nevýhodná. S určitými stratami, napr. ak vypukne akási spravodajská vojna, eventuálne volebná kampaň, sa počíta. A vedro, v ktorom utopili Galka, ťukne aj o hlavu Fica... Nehoda, stáva sa. Teraz prídu reči o sprísnení kontroly, čoho výsledkom – tak o rok – bude novela zákona zrejme horšia, než terajšia.
Najväčšia sranda by bola, keby do médií unikol prepis nahrávky, že čo takého VOS vytvorilo - mimo odpočúvania a administrácie seba samého - povedzme za posledných 20 rokov pre bezpečnosť štátu. Skúste uhádnuť, prečo je takáto informácia „utajovaná skutočnosť".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
