Sú však mocné. Veľké druhy dokážu vyvinúť pri stisku ramien tlak jednej tony. Napriek svojej mohutnosti sa držia v blízkosti svojich úkrytov a pri najmenšom ohrození sa do nich uchyľujú.
Osmonohy, ako ich tiež nazývajú, boli objektom mnohých štúdií pre svoje inteligentné správanie. Bolo dokázané, že sú učenlivé a vedia si zapamätať predošlé úkony. Doposiaľ najväčšia objavená chobotnica mala rozpätie ramien 9 metrov a ulovili ju v severozápadnej oblasti Tichého oceánu. Obavy z toho, že sú veľmi nebezpečné, sú prehnané. Nebezpečenstvo pre človeka predstavujú skôr malé druhy. Najjedovatejšia je 10-centimetrová hapalochlaena maculosa, ktorá pri jedinom zahryznutí vylúči v slinách také množstvo tetrodotoxínu, desaťtisíckrát silnejšieho jedu ako kyanid, že by to stačilo na usmrtenie desiatich ľudí. Vo všeobecnosti sú v podstate neškodné.
Vypúšťajú farbivo, ale menia aj farbu
Na rozdiel od krakov používajú svoje farbivo ako dymovú clonu, pod ochranou ktorej uniknú prenasledovateľom. Po vystreknutí farbivo zasiahne zrakové alebo čuchové orgány nepriateľa. Jeden z druhov vargonaut pelagický žije na voľnom mori, kde sa vznáša vo vode alebo pláva pri hladine. Zvláštnosťou je, že samička má skrútenú asi 20 cm dlhú schránku, ktorá jej slúži ako plavidlo alebo na vajíčka.
Ak sa chcú chobotnice stať nenápadné alebo ak sú podráždené, môžu rýchlo meniť farbu. Farebné odtiene širokého rozsahu prechádzajú po ich tele ako svetelné vlny. Vedci sa domnievajú, že keď sa sfarbia dočervena, tak to znamená hnev, keď dobiela, tak sa boja. Farbu menia aj pri svadobných tancoch. Chobotnice majú veľmi dobrý zrak, ktorý rozlišovacou schopnosťou možno prirovnať k ľudskému oku. Pomerne dobre vyvinutý má aj mozog, ktorý chráni chrupavka podobná lebke. Majú však taký zažívací systém, že sa môžu znovu najesť až vtedy, keď strávia posledné jedlo.
Majú schopnosti ako 2-ročné deti
Pohybujú sa pomerne pomaly po dne alebo plávajú. V prípade nebezpečenstva však dokážu veľmi rýchlo vyštartovať dopredu, dozadu či do bokov aj 50-kilometrovou rýchlosťou vďaka reaktívnemu pohonu tak, že rýchlo vypustia vodu z prísaviek.
Aj keď sú to veľmi učenlivé a inteligentné živočíchy s dobrou pamäťou, aj tá má svoje hranice. Zvládnu napríklad opakovaný prechod bludiskom podobne ako 2-ročné dieťa. Reagujú na svetelné signály a rozoznávajú predmety podľa veľkosti a tvaru. Sú veľmi zvedavé a vrhajú sa na všetko, čo je lesklé. Dôkazom inteligencie sú zložité polohy a premeny tela, len aby unikli nepriateľovi. Niektoré druhy si stavajú úkryty z kameňov. Svoje obydlia si zdobia všetkým, čo na dne nájdu. Napríklad vrchnákmi z fliaš či zaujímavými kameňmi.
Vedci zistili, že chobotnice sú nielen chytré, ale vedia koordinovať aj pohyby svojich chápadiel. Vyrobili trojrozmernú priehľadnú klietku, z ktorej mala chápadlom ukázať označenú kabínu mimo nádrže, v ktorej bola potrava. Naučili sa prestrčiť rameno cez otvor a získať odmenu. Úspech závisel od vizuálnej informácie, ktorú dokázali transformovať do postupnosti koordinovaných pohybov jedného chápadla. Dokázali to aj zopakovať.
Starostlivosť o potomstvo sa končí smrťou
K páreniu chobotníc dochádza iba raz za život vo veku 3 a pol roka. Samec oplodňuje samicu jedným zo svojich ramien, do ktorého uloží puzdro so semenom, hoci má penis. Po oplodnení si samica vyberie hniezdo, kde nakladie desaťtisíce vajíčok a šesť mesiacov ho neopúšťa a ani neprijíma potravu. Radšej zje svoje chápadlo, ako by mala opustiť svoje potomstvo. Stráži vajcia, čistí ich a vháňa k nim okysličenú vodu. Na konci je úplne vyčerpaná, veď sa stará aj o 50-tisíc potomkov. Nie je schopná brániť sa voči nepriateľom, ktorí ju ľahko zničia a zožerú alebo po vyliahnutí malých chobotničiat sama umiera.
Mimochodom, štyridsaťkilový jedinec dokáže tak zmeniť tvar tela, že prejde otvorom s priemerom 7 cm. Keď z nejakých dôvodov príde chobotnica o jedno z ramien, o niekoľko dní jej dorastie. Vedci objavili aj svetielkujúce osmonohy, ktoré sú prispôsobené na život v hĺbke. Lákajú tak korisť.
Mäso hlavonožcov je obľúbenou pochúťkou. Obsahuje veľa bielkovín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
