Aj vysoko v horách hľadali ľudia za krutého vyčíňania Tatárov (do Uhorska vtrhli v roku 1241) bezpečnejšie domovy. Skupina utečencov z jednej vypálenej dediny zamierila aj k Vysokým Tatrám. Vari priam na konci síl objavili v horách malý kláštor. Kresťansky milosrdní obyvatelia boli k vyčerpaným prišelcom vľúdni a postarali sa o nich. Opát obetiam tatárskeho ničenia navyše veľkoryso ponúkol, aby sa stali ich susedmi. S jedinou podmienkou: kláštoru dajú pokoj.
Legenda v interpretácii spisovateľa Antona Marca vraví, že keď sa prišelcom v novom udomácnení lepšie zadarilo, mníchom sa mrzko odplatili. Závideli im ich polia a svojich dobrodincov zákerne prepadli.
Strach z tretieho požiaru
Ibaže mnísi boli v divokých horách na takúto eventualitu dobre pripravení a útok odrazili. Mohli vierolomných prišelcov poslať kade ľahšie, sklamaný opát však vyriekol iný ortieľ. Pripomenul, že do hôr utiekli z Tatármi ohňom zničených domovov: trestom teda bude rovnaká ohnivá pohroma pred akou utiekli a kliatba postihne aj detné deti. Ortieľ hrozil, že dedina vyhorí dokonca trikrát. História goralskej obce Lendak, lebo o ňom je reč, zaznamenáva dva strašné požiare - plamene v rokoch 1898 a 1946 zničili takmer celú dedinu - a podvedomý strach z naplnenia trojnásobnej kliatby pretrváva dodnes. Isté je, že neskôr bolo spolunažívanie Lendačanov a mníchov harmonické a prospešné. Prvá písomná zmienka o dedine je z roku 1288 – medzi jej vlastníkmi boli Berzeviczovci, Horváth – Palocsayovci i knieža Hohenlohe. Berzeviczovci vymenili v roku 1313 lendacké majetky s rehoľou krížovníkov - strážcov Božieho hrobu z Chmeľova a tí v Lendaku zotrvali až do roku 1593. Ich prítomnosť mala na všestranný rozvoj dediny veľmi dobrý vplyv. Lendačania boli odjakživa šikovní ľudia - venovali sa pastierstvu, páleniu vápna, výrobe plátna, ťažili v okolí i vzácny alabaster. Preslávili sa i ako odvážni zberači šišiek z ozrutných tatranských ihličnanov na pestovanie semenáčikov. Svojrázna horská obec so vzácne živým folklórom, v ktorej žije okolo päťtisíc obyvateľov je tak metropolou na Slovensku žijúcich goralov. Opriadajú ju aj mýty o pôvode prvých obyvateľov – jeden vraví, že ich cez tatranské plesá priniesli vlny až zo Škandinávie a sú potomkami Vikingov, čo má potvrdiť i množstvo plavovlasých modrookých Lendačanov. Iná báj uvádza, že pôvodom patria k južným Slovanom.
Horor s kantorom
Nie vždy boli vzťahy ľudí, ktorí mali na starosti duchovno Lendačanov ideálne. Jedna z povestí vraví o spore miestneho kňaza s kantorom Adamom. Navzájom si robili prieky a nezmieriteľné nepriateľstvo trvalo i po kantorovej smrti. Hoci bol riadne pochovaný na cmiteri, hrob často opúšťal a mátožil po dedine. Gorali nezaváhali – vykopali kantorove telesné pozostatky a rozhodli sa spáliť ich. Keď už oheň horel, odrazu sa zdeseným ľuďom zjavil čierny havran a ľudským hlasom výsmešne zaškriekal – Adama pália a on je tu! Ďalší lendacký horor súvisí so zvonmi, ktoré sa široko – ďaleko tešili povesti zázračných. Mali neopakovateľný spevavý zvuk, no ich neobyčajné vznešené zvonenie vyvolávalo v ľuďoch i smútok.
Umučený Egid
Lendacké zvony vznikli v zvonolejárskej dielni majstra Atanása v Levoči. Povesť podľa Jozefa Horáka vraví: ako tovariš tu pracoval aj šikovný Egid. Majstrovi Atanásovi sa časom Egidova remeselná zručnosť zvidela nebezpečnou – bál sa konkurencie. Atanásove obavy nezmiernila ani lukratívna objednávka zvonov pre viedenskú katedrálu. Robota znamenala, že prestížnu zákazku niekoľkých menších zvonov od Berzeviczovcov pre krížovníkov v Lendaku musí prenechať Egidovi. Ten príležitosť naozaj využil. Za cenu neposlušnosti majstrovi vytvoril pre Lendak nie objednané malé zvony, ale dva veľké a odlial zázrak. Obdaril kov nádherným zvukom a závistlivý Atanás, hoci neutrpel žiadnu škodu, Egida podlo obvinil z ukradnutia kovu. Pridal žalobu z jeho spojenia s diablom a tovariš stál pred súdom. Príšerný trest ho odsúdil na stratu jazyka, zraku a sluchu. A tak mu vyklali oči, prebodli uši a vytrhli jazyk. Počas krutej exekúcie lendacké zvony vyslali svetu Egidovo posolstvo – jeden zvon žalostne kvílil, druhý zvučal víťaznou oslavou majstrovstva svojho tvorcu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
